chovatelstvo3 Koľko ľudí, toľko záľub. Niekto má rád umenie, ďalší šport, tretí je zanieteným zberateľom. Spoločným menovateľom je najmä zmysluplné využitie voľného času.

Aj slovenské chovateľstvo sa už dostalo do tejto kategórie, pretože pre väčšinu ľudí nie je hlavnou zárobkovou činnosťou, ale najmä koníčkom. Ing. Martina Gašparoviča, úspešného absolventa FAPZ, neodradila nepriaznivá situácia v slovenskom chovateľstve, ani škrekot vtákov, poletujúce pierka či haldy trusu od toho, aby doma choval exotických operencov či okrasnú hydinu. Pochádza z malej dedinky neďaleko Nitry a jeho chovateľské začiatky siahajú do detstva. „Lásku k chovateľstvu vo mne hlboko zakorenil môj starý otec, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami. Pred rokmi som začínal chovom holubov, až neskôr sa k môjmu koníčku pridružil chov exotických vtákov – papagájov a okrasnej hydiny, najmä zriedkavej na Slovensku. Vždy ma potešilo, keď ku mne niekto prišiel a povedal: „Tak toto je rarita, to som ešte nevidel.“

Mladý chovateľ s hrdosťou prezrádza, že v súčasnosti chová 15 párov papagájov - ary, amazoňany, kakadu, eklektusy a iné zriedkavé druhy, asi sto kusov okrasnej hydiny rôznych druhov a farebných rázov, napr. hodvábničky, holanďanky, brahmanky, vlašky, kočinky, amrox a pod., hlavne na výstavné účely, ale aj dvoch muflónov a barančeka. „Mám rád všetky zvieratká, za okrasnú hydinu som získal viacero čestných ocenení na rôznych chovateľských výstavách, ale mojou srdcovkou sú papagáje. Obľúbil som si najmä ich priateľské správanie a spoločenskú povahu. Vždy, keď ma zbadajú, ihneď ožijú a očividne sa tešia. Týchto krásavcov stačí len počúvať a osobitným zážitkom je pozorovať ich ako sa bavia,“ hovorí o svojich pestrofarebných operencoch.

Samostatnou kapitolou jeho chovateľstva sa od roku 2011 stali mufl óny. „Každoročne sa nám podarí odchovať dve mláďatá, v súčasnosti máme dve mufl ónice a mufl óna,“ dozvedáme sa. Podľa M. Gašparoviča je situácia s chovom na Slovensku pomerne zložitá. „Každý kto chce začať s chovom exotického vtáctva musí mať vedomosti nielen z oblasti potrieb chovu pre druh, ktorý si chce zadovážiť, ale aj dostatok poznatkov z oblasti práva, pretože drvivá väčšina vtákov chovaných v klietke patrí k ohrozeným a chráneným druhom. Nakladanie s chránenými živočíchmi a rastlinami upravuje medzinárodný dohovor tzv. CITES. Od všetkého potrebujete doklady a ich získavanie je zväčša spojené s byrokraciou. Chovateľstvo nie je u nás zárobková činnosť, ale koníček. Mladí ľudia oň nemajú záujem, skôr dajú prednosť zábave s počítačom, virtuálnej realite,“ hodnotí situáciu. Svoje profesionálne pôsobenie M. Gašparovič vidí späté s chovateľstvom, aplikáciou vyštudovanej oblasti do praxe. „Mám šťastie, že práca je aj mojím koníčkom. Svoje budúce uplatnenie si viem predstaviť v nejakej výživárskej firme. Najskôr však plánujem pokračovať v doktorandskom štúdiu na svojej alma mater a svojej fakulte. Túžim získať hlbšie poznatky z oblasti výživy bažantov,“ prezrádza svoje plány.

Na záver ešte podotýka, že má úžasnú rodinu, bez ktorej by starostlivosť o zvieratká ťažko zvládal. „Za všetkými mojimi úspechmi či už študijnými alebo chovateľskými stoja aj oni, najmä mama a otec.“ Ako nám povedali hrdí rodičia, Martin sa venuje aj rybárčeniu a poľovníctvu, ktoré vníma len ako ochranu prírody a starostlivosť o zver. Je aj aktívnym členom Slovenského zväzu chovateľov vo svojej obci a podieľa sa na organizovaní rôznych chovateľských výstav. „Svoj chov, najmä papagájov, túžim naďalej rozširovať, pokiaľ mi to dovolia možnosti a priestor. A ktovie, možno si raz splním svoj dávny sen a pribudne k našim zvieratkám aj lama alpaka. Veď nikdy nehovor nikdy...“