Sú stretnutia a stretnutia. Rodinné, súkromné, pracovné, oficiálne, milé aj povinné. Aj blízke stretnutia tretieho druhu. Neviem, kto je autorom tohto pojmu, patriaceho do sveta sci-fi , ufónov či zelených mužíčkov zo vzdialených planét. Žeby slávny Steven Spielberg, ktorý tak nazval svoj kultový vedeckofantastický film z 80. rokov minulého storočia? V každom prípade je to pojem veľmi výstižný, evokujúci dačo nezvyčajné, unikátne.
Lenže...či sa neobyčajné a unikátne veci a udalosti dejú iba vo svete fantázie? Tak to teda nie! Sú súčasťou nášho každodenného života. A či ich položíme na vyšší stupienok nášho prežívania, závisí len od nás. Od toho, čo pre nás znamenajú.
Sedím s priateľkami Sedím s priateľkami v kaviarni. Dávno sme sa osobne nestretli, tém je teda neúrekom. K nášmu stolíku zrazu pristupuje mladý muž, priateľsky ma objíme, zvíta sa ako s dobrou kamarátkou. „Ako sa máte? Dávno sme sa nestretli...“ Radosť zo stretnutia je obojstranná. Ak si myslíte, že je to bežná vec, rozhodne budem oponovať! Pretože medzi mnou a sympatickým mladíkom je vekový rozdiel poldruha generácie... Naša známosť – (bývalej) redaktorky Poľnohospodára a talentovaného študenta našej univerzity - sa začala pred niekoľkými rokmi. Pozvala som ho vtedy na rozhovor. Už v prvom ročníku mal jasný cieľ, vedel, čo chce v živote dosiahnuť. Hovoril o tom s plnou vážnosťou, pričom nezabudol pripomenúť, že inšpiráciou pre jeho floristickú prácu je záhrada starej mamy. Prešlo zopár rokov. Darí sa mu! Vždy sa poteším, keď ho vidím na televíznej obrazovke, alebo čítam o jeho úspechoch v tlači. Ako vidno, aj jemu utkvelo v pamäti to dávne interview v našej redakcii, nesmelá reklama, ktorá mu možno tiež pootvorila dvierka do života.
Toto je teda jedno z mojich milých stretnutí tretieho druhu. A pochválim sa... nie jediné! Mám šťastie, že sa niť sympatie medzi mnou a mnohými študentmi, ktorí kedy stisli kľučku na dverách našej redakcie, priniesli námet na článok, dobrý tip, kresbu či báseň, nepretrhla, aj keď sme dnes od seba už ďaleko. Teším sa, keď o nich počujem, keď sa mi mailom pochvália svojimi úspechmi, keď ma s úsmevom pozdravia v meste. Nebudem ich menovať. Pretože, ak si prečítajú tento stĺpček, sami sa spoznajú. A ja som – napriek pesimistickým správam o stave nášho školstva - v kútiku duše veľmi rada, že máme takýchto absolventov. Nielen dobrých odborníkov, ale aj citlivých a empatických ľudí. Držím im palce a už vopred sa teším na podobné príjemné stretnutia... tohto druhu!
