Svetový meteorologický deň si pripomíname každoročne 23. marca ako výročie založenia Svetovej meteorologickej organizácie (World Meteorological Organisation - WMO), nástupcu Medzinárodnej meteorologickej organizácie, založenej v roku 1873, resp. ako deň, keď nadobudla platnosť Konvencia o Svetovej meteorologickej organizácii (1950).
Svetová meteorologická organizácia je špecializovaná organizácia OSN so sídlom v Ženeve. Zaoberá sa meteorológiou, klimatológiou, hydrológiou a s nimi súvisiacimi vednými odbormi. Slovenská republika je jej členom prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu. Cieľom Svetového meteorologického dňa je pripomenúť širokej verejnosti existenciu a aktivity meteorologickej komunity nielen u nás, ale na celej planéte. Každoročne je zameraný na nejakú tému. V minulom roku sa niesol pod heslom Počasie a klíma: zmobilizujme mladých ľudí, tento rok: Znalosti klímy pre boj proti klimatickej zmene.
Agrometeorológia na území Slovenska má už takmer 150-ročnú históriu. Viaže sa k zriadeniu prvej agrometeorologickej stanice v Nedanovciach, neskôr Krásno pri Topoľčanoch, v roku 1866 barónom Gregorom Friesenhofom, ktorý od roku 1865 preniesol svoje sídlo na majetok v Nedanovciach. Stanica bola na to obdobie technicky veľmi dobre vybavená. V roku 1881 bola prebudovaná na prvé Agrometeorologické observatórium v Uhorsku, ale aj v Európe. Okrem toho sa barónovi Friesenhofovi podarilo zriadiť 600 meteorologických staníc v Uhorsku, publikovať viac ako 150 vedeckých prác s poľnohospodárskou či agrometeorologickou tematikou, vydávať agrometeorologický časopis Rosnička a angažovať sa v prvom výbore Matice slovenskej. Oficiálne sa u nás za rok vzniku Československej meteorologickej služby považuje rok 1919. Slovensko do nej vstúpilo s dobre vybudovanou sieťou zrážkomerných (asi dvesto) a viacerých meteorologických staníc, medzi ktorými dominovalo Hurbanovo, Banská Štiavnica a ďalšie. V rokoch 1939 - 1945 už bolo na Slovensku evidovaných 52 agrometeorologických, 32 klimatických a 518 zrážkomerných staníc. Ďalšie obdobie bolo poznačené striedavo útlmom a vzostupom agrometeorologických služieb.
Na SPU v Nitre možno považovať za rok začiatku agrometeorologickej služby rok 1956, keď bola zriadená agrometeorologická stanica v areáli univerzity. Výsledky meraní boli mnohostranne využívané v pedagogickom procese (bakalárske, diplomové, doktorandské práce), ale aj vo výskume a verejnej pospolitosti. Obsahovo i štrukturálne rozvoj biometeorológie na Slovensku usmerňovala Slovenská biometeorologická spoločnosť SAV, ktorá vznikla v roku 1968 odčlenením od Československej bioklimatologickej spoločnosti. Jej vedecké aktivity boli priamo prepojené s SPU v Nitre, najmä Katedrou biometeorológie a hydrológie FZKI, na ktorej bola sústredená prevažná časť vedenia spoločnosti. Pod gesciou tohto pracoviska boli každoročne organizované medzinárodné vedecké konferencie, vydávané zborníky prác, vedecké štúdie a bulletiny.
