novým profesorom na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Práca na univerzite je určite veľmi atraktívna a zaujímavá, aj keď u nás nie je celkom spoločensky docenená a primerane ohodnotená. Už počas štúdia na vysokej škole som sa rozhodol pracovať vo výskume, s perspektívou stať sa raz vysokoškolským pedagógom. Zrejme tomu pomohla aj genetická dispozícia, pretože v našej rodine predstavujem už tretiu generáciu učiteľov a ako sa s humorom hovorí, človek sa musí pedagógom narodiť. Pre mňa osobne je významným a pozitívnym prvkom pedagogickej práce každodenný kontakt so študentmi na prednáškach a cvičeniach, ale aj pri neformálnych stretnutiach a rozhovoroch. Okrem toho je určite každý pedagóg hrdý, keď jeho bakalár, diplomant alebo doktorand úspešne obháji svoju prácu a on ho pri jej spracovaní a vykonaných experimentoch odborne viedol a usmerňoval.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
To nebude asi také zložité, pretože od nástupu na Katedru špeciálnej zootechniky sa venujem problematike chovu hovädzieho dobytka. Ten, podobne ako ostatné prežúvavce, predstavuje jedinečný organizmus, ktorý dokáže pomocou svojich fyziologických a biochemických mechanizmov v procese látkového metabolizmu vytvárať z objemových krmív biologicky plnohodnotné potraviny – kravské mlieko a hovädzie mäso, ktoré predstavujú významnú súčasť humánnej výživy. V rámci vedeckého zamerania som sa pomerne dlhé obdobie venoval problematike šľachtenia slovenského strakatého plemena a v posledných rokoch riešime na pracovisku primárne problematiku nepriamych úžitkových vlastností hovädzieho dobytka. Funkčné (nepriame) vlastnosti sú definované ako vlastnosti, ktoré zvyšujú zisk z produkcie mlieka a mäsa znižovaním nákladov a zaraďujeme k nim predovšetkým vybrané ukazovatele plodnosti, exteriér, dojiteľnosť (rýchlosť spúšťania mlieka pri dojení) priebehy pôrodov kráv, dlhovekosť a zdravie zvierat.
Ako veda obohacuje váš život?
Klasici hovoria, že veda je nádherné dobrodružstvo poznania, ako aj snaha o pravdivé a všeobecné poznanie určitej oblasti konkrétnej skutočnosti. Tým, že došlo k úzkemu prepojeniu vedy s technikou musí súčasný vedec pri experimentovaní ovládať aj možnosti existujúcich zariadení a prístrojovej techniky a tým prehlbovať vedecké bádanie. Keď sa raz človek vydá na spomenutú cestu dobrodružstva poznania a vedy a má pritom primeranú slobodu a výborných spolupracovníkov, čo platilo aj v mojom prípade, len veľmi ťažko z tejto cesty odbočí. Z môjho pohľadu je vedecká práca krásna, zaujímavá, veľakrát veľmi náročná, ale človeku prináša jedinečné a nezabudnuteľné chvíle radosti z vykonaného experimentu, výsledkov práce a uznania vedeckou a odbornou komunitou.
O potrebe vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Žiaľ, z celospoločenského hľadiska je záujem o odvetvie poľnohospodárstva a jeho produkčného a mimoprodukčného významu pomerne nízky a neporovnateľný s vyspelými krajinami. Ľudia na Slovensku si často neuvedomujú význam poľnohospodárstva pre produkciu potravín, ale aj jeho ďalšie nenahraditeľné funkcie v krajine. Odrazom tejto skutočnosti je aj znížený záujem súčasných maturantov o štúdium tradičných poľnohospodárskych odborov a programov štúdia. Myslím si, že naša univerzita a jednotlivé fakulty majú precízne a kvalitne prepracovaný systém štúdia a profiláciu absolventov. Z pohľadu našej fakulty by však bolo treba sústrediť pozornosť na vybudovanie a organizačné zabezpečenie riadeného systému praxe študentov, ktorý poznáme zo zahraničia. Na nedostatočnú úroveň praxe upozorňujú aj naši absolventi. Tento problém bude ešte výraznejší po úspešnom akreditovaní nového študijného programu farmárstvo.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Ako píše Mark Twain, v živote človeka sú dva najdôležitejšie dni: „Deň, keď sme sa narodili a deň, keď prídeme na to, prečo sme sa narodili.“ V súvislosti s touto otázkou je pomerne ťažké spomenúť len tri míľniky. Najvýznamnejším z hľadiska smerovania v živote bol jednoznačne môj nástup na súčasné pracovisko. Odmalička som mal vzťah a lásku k zvieratám, a preto ma táto práca vo výskume a v praxi uspokojuje a napĺňa. Ďalším významným míľnikom v mojom živote bolo založenie rodiny, ktorá mi počas celého života vytvárala veľmi dobré podmienky pre prácu s významnou mierou tolerancie a pochopenia. V neposlednom rade to boli moji učitelia a kolegovia – prof. Pšenica, prof. Debrecéni, prof. Medvecký a prof. Bulla, ktorí výrazne prispeli k formovaniu mojej osobnosti pedagóga a výskumníka a zároveň ma naučili v živote pochopiť určité profesionálne morálne a hodnotové princípy.
Renáta Chosraviová
Prof. Ing. Peter Strapák, PhD., pôsobí na Katedre špeciálnej zootechniky FAPZ.
