Vavríny za ich vynález patria starovekým Rimanom. V polovici 2. storočia pred naším letopočtom sa v uliciach "Večného mesta" ozývali pokriky roznášačov novín "Acta populi diurna", čo v preklade znamená "každodenné činy ľudí".
Rímske noviny mali podobu drevených dosiek, na ktoré sa chronologicky zaznamenávali udalosti. Správy mali spočiatku neformálny charakter, neskôr Július Caesar rozhodol vydávať správy zo zasadnutia senátu, hlásenia vojenských veliteľov a posolstvá zo susedných štátov. Súčasnú podobu začali noviny nadobúdať v 16. storočí. Ručne písaný list predávali v Benátkach pod názvom Gazeta, podľa drobnej talianskej mince gazzetta, ktorou zaň zvyčajne platili. Predpokladá sa, že práve v tomto meste vznikla aj prvá kancelária pre zber informácií - prototyp spravodajských agentúr, ako aj povolanie "spisovateľ noviniek". Novinári rýchlo ocenili technológiu tlače a postupne vniesli do novín všetky nám dnes známe črty. V roku 1657 britské noviny uverejnili prvé reklamné ponuky, čoskoro v nich kráľ Charles II. umiestnil výzvu o zmiznutí milovaného psa a o polstoročie neskôr odštartoval spisovateľ a novinár Daniel Defoe založením týždenníka Prehľad štátnych záležitostí politickú publicistiku.
