V súčasnej postmodernej kultúre, ktorá opúšťa ideál podriadenosti individuálnych záujmov kolektívnym záujmom, sa k slovu dostáva indivíduum, ktoré hľadá identitu, usiluje sa byť samo sebou a rozvíjať vlastnú osobnosť.
Znakom tejto kultúry je personalizácia, v jej popredí stojí indivíduum, ktoré si chce samo voliť vlastný spôsob života, „teraz a hneď“ bez akéhokoľvek obmedzovania, a to aj bez ohľadu na ostatných ľudí, spoločnosť, ktorá mu to napokon umožnila tým, že slobodu človeka povýšila medzi najvyššie hodnoty.
Faktom je, že individualizmus sa postupne mení v narcizmus, akýsi „totálny“ individualizmus, kde sa „ja“ stáva stredom všetkého záujmu, je „zahladené do seba“. Vzniká však otázka: Má takéto indivíduum šancu v súčasnom svete? Dokáže v ňom „samo“ čeliť všetkým nástrahám, rizikám a hrozbám, ktoré v súčasnosti majú globálny charakter a vynárajú sa v rozmanitých oblastiach vzájomne prepojeného sveta?
Nárast problémov, rizík, hrozieb, už možno len ťažko riešiť iba tradičnými nástrojmi a na národnej úrovni. Ich riešenie si vyžaduje vzájomnú podporu, akceptáciu, solidaritu a družnosť, vďaka ktorým si členovia medzinárodného spoločenstva dokážu plniť nielen povinnosti voči sebe, ale i svojim rovesníkom, občanom a v neposlednom rade voči budúcej generácii. Ako pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudskej solidarity v roku 2013 uviedol v posolstve generálny tajomník OSN Pan Ki-mun: „Žiadam každého človeka bez ohľadu na krajinu, z ktorej pochádza, na jeho vierovyznanie, kultúru či tradície, aby sa podieľal na spoločnom diele - dodržaní sľubu, daného pred začiatkom nového milénia s cieľom zaistiť budúcim generáciám mier, prosperitu a trvalý rozvoj."
V súčasnosti nemožno pochybovať o tom, že v záujme zabezpečenia svetového mieru a riešenia rôznych globálnych problémov sa dôležitou hodnotou stáva solidarita, ktorá ľuďom umožňuje spoločne nachádzať cesty a spôsoby na zmierňovanie následkov rôznych negatívnych javov a procesov vo svete a na podporu mechanizmov, umožňujúcich riešenie aj ďalších krízových situácií, ktoré znepokojujú súčasného človeka. Aj keď niektorí z nás už tento pojem zaradili medzi historizmy, v súčasnom svete je potrebná jeho renesancia. Dôvodov je viac. Význam ľudskej solidarity na globálnej úrovni pri riešení globálnych problémov a plnení globálnych cieľov rozvoja je nespochybniteľný. Súčasne si treba uvedomiť, že aj naše individuálne snahy „presadiť sa“, môžu ľahko stroskotať bez solidarity priateľov, kolegov, ale aj občanov a ostatných ľudí v súčasnom čoraz viac prepojenom svete.
Aj z týchto dôvodov si s rešpektom 20. decembra pripomíname Medzinárodný deň ľudskej solidarity a okrem zdravia, šťastia, úspechov a lásky si navzájom v tomto predvianočnom období zaželajme aj niečo, čo vzbudzuje nádej, že na problémy, ktoré nás obklopujú v súčasnom svete, nie sme sami. Vzájomnú solidaritu, vážení kolegovia a priatelia!
