Rozhovor s doc. Ing. arch. Robertou Štěpánkovou, PhD.
Uplynulo už viac ako sto dní pôsobenia doc. Roberty Štěpánkovej na poste prorektorky pre informatizáciu a rozvoj univerzity. Zaujímalo nás, aké sú priority jej činnosti a v čom vidí potenciál rozvoja SPU.
Moje pôsobenie je rozdelené do dvoch oblastí, ktoré sa snažím zmysluplne manažovať – informatizácia a rozvoj univerzity. Keďže som architektka a podstata architektonickej práce je hľadať zmysluplné koncepty pre potreby a realizáciu človeka, snažím sa túto filozofiu prenášať aj do oblasti informatizácie v prostredí našej univerzity. Počiatočné týždne a mesiace, ktoré mám za sebou, mi jasne signalizujú, že to nebude vôbec jednoduché. Rozvoj sa týka všetkých oblastí akademického prostredia a jeho súčastí. Rada by som sa podieľala na tvorbe stratégie prosperujúcej modernej univerzity, ktorá bude mať udržateľný charakter. Moje úlohy súvisia aj s objektmi univerzity, tvorbou koncepcií rozvoja a modernizácie. Osobne som veľmi hrdá na to, že máme možnosť pôsobiť v unikátnom prostredí. Myslím tým pôvodný komplex SPU, ktorý bol v máji tohto roka zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka. Táto skutočnosť je na jednej strane pozitívna, na druhej zaväzujúca a zväzujúca, pretože nám nedovoľuje zasahovať do objektov a stavebne ich upravovať bez vyjadrenia pracovníkov pamiatkového úradu. Ide o proces časovo i technicky náročný, financovanie je kapitola sama o sebe. Problémom je manažovanie starostlivosti o kultúrne pamiatky zo strany štátu. Je teda nevyhnutné hľadať cestu pre efektívnu komunikáciu a získavanie finančných prostriedkov na údržbu a rekonštrukciu, ktorá je v blízkej budúcnosti v mnohých častiach areálu nevyhnutná. Mnohé z objektov, ktorými univerzita disponuje, sú atraktívne a majú svoju architektonickú hodnotu, mnohé sú vekovo staršie a treba im venovať pozornosť.
V čom vidíte najväčší potenciál rozvoja univerzity v najbližšom období?
Veľkým potenciálom je naša jedinečnosť. V kontexte globálneho vývoja je poľnohospodárstvo dôležitou súčasťou hospodárstva každého štátu. Nie je to inak ani v našej krajine, preto je veľmi dôležité zabezpečiť vzdelanie v tejto oblasti. A práve naša univerzita je jedinou na Slovensku, ktorá pripravuje vysokoškolských odborníkov pre všetky oblasti agropotravinárskeho rezortu. Je mi veľmi ľúto, keď vidím zanedbané niektoré časti Slovenska – krajiny, dedín, miest. Som presvedčená, že naša univerzita má čo ponúknuť tejto krajine a v tom vidím veľkú perspektívu.
Netajíte sa tým, že rada robíte veci inak... V čom by ste chceli zmeniť univerzitu?
Kto ma pozná, vie, že v prvom rade sa snažím problémy priamo pomenovať. Uvedomujem si, že z diplomatických a strategických dôvodov to nemusí byť vždy najschodnejšia cesta. Som však presvedčená, že iba priamy pohľad na problém je spôsob, ako ho riešiť a odstrániť. Chcela by som robiť všetko pre to, aby študenti a zamestnanci boli hrdí, že študujú a pracujú na SPU. V tejto úlohe sa nespolieham len na seba. V ktorejkoľvek prosperujúcej firme platí pravidlo, že ambiciózny manažment dosiahne úspech len vtedy, keď má šikovných a výkonných pracovníkov. Som presvedčená, že takýchto kolegov - partnerov, na ktorých je možné sa spoľahnúť, je tu mnoho a máme rovnaký koncept: vytvoriť „naše“ akademické prostredie.
Aké sú vaše konkrétne ciele v oblasti informatizácie a rozvoja SPU v blízkej budúcnosti?
Budem rada, keď uvedieme do života koncepciu udržateľnosti našich pamiatkových objektov. Pôjde o komunikáciu na rôznych úrovniach s odborníkmi v oblasti pamiatok, architektúry, staviteľstva, predstaviteľmi mesta a univerzity. Rovnako by som uvítala, keby dobré vzťahy s mestom boli hmatateľné aj v univerzitnom areáli a v každodennom živote. Univerzita pomáha mestu a naopak. Tento vzťah by mal mať jasný obraz. Tiež by som chcela, aby študenti cítili, že sú súčasťou univerzity a po skončení štúdia budú celoživotne absolventmi SPU. Rada by som pomohla vytvoriť pre nich prostredie, v zmysle vyššie uvedeného. Iba spokojní študenti sa budú hrdo hlásiť k svojej alma mater, radi sa na pôdu univerzity príležitostne vrátia a budú prínosom v podobe prepojenia s praxou. Samozrejme, zlepšenie sociálneho zázemia si zaslúžia aj zamestnanci. V súvislosti s informatizáciou by som bola rada, keby sme využili potenciál nástrojov, ktorými disponujeme – UIS systém a web. Možnosti, ktoré nám poskytujú nevyužívame zatiaľ celkom racionálne a efektívne. Ďalším cieľom, lepšie povedané oblasťou, v ktorej by som rada intenzívnejšie pôsobila, je budovanie univerzity s jasnou a ucelenou korporátnou identitou, sústreďujúc sa na všetky jej zložky.
Mohli by ste sa s nami podeliť s myšlienkou svojej vízie SPU v 21. storočí?
Slobodná, sebavedomá, výskumne kvalitná, skutočne moderná univerzita – čiže spoločenstvo študentov a učiteľov založené na princípe kolegiality, univerzita so vzájomne spolupracujúcimi fakultami. Akademický život, rada by som zdôraznila „život“ každodenný a plnohodnotný, odohrávajúci sa vo vynikajúco vybavených a moderných priestoroch - a nemyslím to ako klišé. Máme predpoklady na to, aby študenti prichádzali do areálu nielen nevyhnutne kvôli výučbe, ale plnohodnotne tráviť čas počas dňa, s vybudovaným zázemím, službami a priestormi. Rovnako to platí aj pre zamestnancov. Vzhľadom na priestor aktuálneho čísla nie je možné podrobnejšie rozpisovať zámery, ale dúfam, že sa vydarí perspektívne nielen ich popis, ale najmä ich realizácia.
Ako by ste zhodnotili svoje prodekanské obdobie na FZKI a v čom je pre vás inšpirujúce?
Obdobie pôsobenia vo funkcii prodekanky na FZKI bolo zložité. Zastihli ma dve komplexné akreditácie a príprava podkladov jednak pre hodnotenie vedy a výskumu, ako aj spisov pre tretí stupeň štúdia, habilitácie a inaugurácie. Kolegovia, ktorí sa podieľali na týchto činnostiach, vedia o čom hovorím. Najskôr som pôsobila ako prodekanka pre vedu a výskum a zahraničné vzťahy. Úspešne sme rozbehli zahraničné pobyty našich študentov prostredníctvom programu Erasmus a aj prichádzajúcich študentov bolo a stále je dosť. Zároveň som mala na starosti oblasť vedy a výskumu, ako aj doktorandov. V ďalšom prodekanskom období mi ostala iba táto oblasť. Dovolím si preto povedať, že som obsiahla takmer celý akademický priestor. Toto obdobie považujem za prínosné, poučné a inšpirujúce. Viem, ako treba pristupovať k študentom, aby sme ich pre niečo nadchli, ako im nechať priestor na realizáciu, aby si uvedomili svoju silu a dotiahli veci k úspešnému koncu. Viem, čo dokáže motivovať ľudí k výkonom. Stále platí, že sú to peniaze a uznanie. A hoci od financií závisí veľa, myslím si, že tajomstvo vysokej výkonnosti a nasledovného úspechu nespočíva len v tej finančnej odmene. Nemenej dôležitá je vnútorná hnacia sila človeka a zodpovednosť, jeho túžba robiť veci z vlastných pohnútok, robiť ich dobre preto, lebo mu na nich záleží a nachádza v tom uspokojenie. Vidím okolo seba veľa príkladov! Na záver si dovolím v tomto predvianočnom období všetkým čitateľom popriať všetko dobré, ničím nerušené prípravy na najkrajšie obdobie v roku, veľa zdravia a pokoj v duši.
