s novou profesorkou na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Patrím k ľuďom, pre ktorých je neustále poznávanie bytostná potreba. Akademické prostredie je jedinečný priestor pre získavanie nových poznatkov, zapojenie sa do vedeckých tímov a možnosť vedomostne formovať mladých ľudí. S úsmevom spomínam na moju dilemu pri vstupe do tohto prostredia (80-te roky) – či sa venovať výžive alebo genetike. Rozhodla som sa pre genetiku a bolo to dobré rozhodnutie, lebo práve v tom období v nej nastal doslovný boom a masívny nárast poznatkov. Toto obdobie neustáleho sledovania trendov ma nútilo odborne rásť a nedovolilo mi stagnovať. Mala som šťastie byť súčasťou širokých domácich i medzinárodných vedeckých tímov, spolupracovať s množstvom vzdelaných ľudí. Toto tvorivé obdobie má aj ďalšie čaro – doviedlo ma k prepojeniu genetiky a výživy v podobe vednej oblasti nutričná genomika, čím sa vlastne moja dilema skončila. Atraktívnosť akademického prostredia pre mňa vytváral i druhý zdroj – študenti. Najmä výchova diplomantov a doktorandov je veľkou inšpiráciou pre vysokoškolského učiteľa. Oprávnene tomu hovoríme budovanie vedeckej školy. Je to vlastne vklad nášho duchovna do budúcnosti.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
Priznám sa, že nemám talent komunikovať otázky môjho vedeckého zamerania s laickou verejnosťou, preto je to pre mňa veľmi ťažká otázka. Asi je to tým, že genetické mechanizmy pri tvorbe zdravia, kvality a bezpečnosti potravinových zdrojov sa realizujú na molekulovej úrovni čo si vyžaduje určitý stupeň poznania. So študentmi je to jednoduché, pretože ich poznatky rozvíjam postupne a u mnohých sa vzťah k týmto problémom prenesie až do ich profesionálnej orientácie. Takže veľmi stručne uvediem, že som koordinovala riešenie viacerých vedeckovýskumných projektov orientovaných na výživu zvierat a ľudí, s ťažiskovým cieľom identifikovať rizikové faktory a dietetickú kvalitu základných živočíšnych produktov. V rámci medzinárodnej spolupráce som sa podieľala na aplikácii metodiky identifikácie mutácií prionového a beta-kazeínového génu hovädzieho dobytka ako zdrojov zdravotného rizika v potravinovom reťazci človeka. Za významný prínos pokladám optimalizované metodiky molekulárno-genetických analýz génov spojených s dietetickou kvalitou mlieka, mäsa a medu, ako dôležitých zdrojov výživy ľudí. Z hľadiska výživy zvierat sa zameriavam na rozvoj poznatkov expresie génov ovplyvňujúcich konverziu krmiva, rast a vývoj zvierat a identifikáciu a analýzu funkcií génov vstupujúcich do energetickej bilancie a regulácie príjmu potravy u ľudí.
Ako veda obohacuje váš život?
Ako zodpovednej riešiteľke vedeckých projektov sa mi podarilo vytvárať široké riešiteľské kolektívy umožňujúce komplexne riešiť výskumnú problematiku v oblasti genetiky a výživy. Získala som skúsenosti v organizácii domácich a medzinárodných vedeckých podujatí, mala som priestor na publikovanie vo vedeckých časopisoch doma a v zahraničí. Mimoriadne si cením spoluprácu s poľnohospodárskymi podnikmi, chovateľskými zväzmi, biologickými službami a Slovenskou národnou akreditačnou službou v oblasti biotechnológií výživy a genetiky. Ako členka Sektorovej rady pre poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov som sa podieľala na tvorbe Národnej sústavy povolaní v SR. Za doterajšiu prácu vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti mi udelili Bronzovú medailu SPU v Nitre, Pamätnú medailu Univerzity prírodných vied vo Vroclave a Medailu za spoluprácu s ACSAD (The Arab Center for the Studies of Arid Zones and Dry Lands) Damask v Sýrii.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
V názoroch na túto tému sa často nezhodnem s niektorými kolegami. Myslím si, že naša univerzita venuje kvalite vzdelávania naozaj veľkú pozornosť, čo ako prodekanka pre výchovno- -vzdelávaciu činnosť môžem posúdiť. Máme dobre nastavené štandardy hodnotenia kvality vzdelávania a kvalitné personálne zabezpečenie. Študentom a zamestnancom univerzity vytvárame výborné podmienky pre medzinárodné mobility, to sa rozhodne prejavuje na ich odbornom a vedeckom raste. V ostatnom období bolo vybudované také materiálno–technické a informačné zázemie, ktoré nám vo výskume a vzdelávaní umožňuje rovnocenne rozvíjať najnovšie poznatky v oblasti poľnohospodárskych, ale aj ekonomických, technických a prírodných vied. Určite by prospelo vyššie financovanie vstupov do vedy, ale významne by pomohla aj užšia spolupráca riešiteľských kolektívov. Až príliš atomizujeme oblasti výskumu a takmer vôbec nespolupracujeme pri využívaní unikátnej prístrojovej techniky. V ostatnom období sa stalo problémom doktorandské štúdium. Zmena spôsobu jeho financovania určite neprispieva k cieľom budovania vedomostnej spoločnosti.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Nemám život rozdelený na míľniky. Je pravda, že počas svojho profesijného života som zároveň bola aj matkou troch detí. Nie vždy bolo ľahké zosúladiť rodinný život s povinnosťami vysokoškolskej učiteľky. Predsa som však, spolu s rodinou, pozitívne vnímala svoj odborný rast cez habilitáciu a inauguráciu a som im veľmi vďačná za to, že som sa mohla etablovať aj na medzinárodnej úrovni, či už na odborných a vedeckých stážach, prednáškových alebo študijných pobytoch.
Renáta Chosraviová
Prof. Ing. Anna Trakovická, CSc.
