Rozhovor s prorektorom pre vedu a výskum prof. Ing. Jánom Gadušom, PhD.
Pán prorektor, s akými prioritami ste prevzali manažovanie oblasti vedy a výskumu na SPU?
SPU je už od jej vzniku vlastná vedeckovýskumná a bádateľská funkcia, teda získavanie pôvodných výsledkov a rozvoj poznania v špecifických oblastiach. Jej základné smerovanie nie je možné zmeniť z večera do rána a určite by to nebolo ani účelné. Žiaľ, aj ja osobne, ako dlhoročný vedecký pracovník a pedagóg, vnímam, že postavenie vedy na Slovensku sa nachádza na jednom z posledných miest záujmu spoločnosti ako celku. S tým súvisí aj jej neuspokojivé financovanie, nedostatočná materiálovo-technická základňa a množstvo nedoriešených otázok organizačného charakteru. S postavením vedy úzko súvisí i postavenie vedcov. Úspešní vedeckí pracovníci sa len výnimočne stávajú spoločensky uznávanými celebritami, ktorých práca a osobnosť by bola prezentovaná v médiách a slúžila ako pozitívny vzor hodný nasledovania. Preto by som rád prispel k tomu, aby sa aspoň na pôde univerzity zlepšila situácia v oceňovaní tvorivých pracovníkov dosahujúcich vynikajúce výsledky v oblasti vedy a výskumu. Napriek tomu, že v ostatnom čase akoby sa vede začalo venovať viac pozornosti tým, že boli vytvorené rôzne agentúry na jej podporu, práca vedcov sa vôbec neuľahčila. Naopak, sú nútení „rekvalifikovať sa“ za administrátorov, ktorí väčšinu svojho času trávia hľadaním a študovaním konkurzných podmienok a termínov tej-ktorej agentúry, písaním projektov a správ a pod. Preto, keď na to budem mať príležitosť, pokúsim sa o presadzovanie zmien v oblasti administrovania projektov. Ďalšou mojou prioritou bude vytvárať podmienky pre integráciu a vytváranie multidisciplinárnych tímov riešiacich aktuálne úlohy základného, ale aj aplikovaného výskumu. Vhodnou platformou pre fungovanie takto zameraného výskumu bude vznikajúce Centrum výskumu AgroBioTech (ABT). V nadväznosti na vyššie spomínané ďalšou prioritou bude začlenenie centra do štruktúry univerzity s jasne zadefinovanými cieľmi, spôsobom financovania, ale aj personálnym obsadením a očakávanými výstupmi. Otvorením hraníc sa rozšíril aj priestor pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu a výmenu skúseností, čo mnohí vedeckí pracovníci s nadšením privítali. Má to však aj negatívnu stránku, a síce, že sa otvoril priestor pre odliv mladých vedeckých kádrov do zahraničia, kde majú lepšie pracovné podmienky z hľadiska prístrojového vybavenia alebo finančného ohodnotenia. Tým sa slovenská veda čiastočne ochudobňuje o istý vedecký potenciál. Nemenej dôležitou úlohou bude nájsť spôsob motivácie a širokého zapojenia mladej generácie vedcov, aby sme eliminovali ich prípadný odchod do zahraničia. Musíme sa sústrediť na hľadanie efektívnych možností získavania finančných prostriedkov pre riešenie projektov či už domácich grantových agentúr alebo zahraničných grantových schém. Na základe priorít deklarovaných Európskou komisiou v novom rámcovom programe Horizont 2020 sú tieto v plnom súlade so zameraním našej výskumnej činnosti. Preto Horizont 2020 bude v najbližšom období pre nás veľkou výzvou.
Čo hodnotíte ako pozitívne v oblasti vedy na SPU a kde vidíte rezervy?
Treba vyzdvihnúť niekoľko skutočností: SPU v Nitre sa počas svojej existencie vyprofilovala na uznávanú vedeckovýskumnú a vzdelávaciu inštitúciu. Má široko rozvinutú domácu a medzinárodnú spoluprácu v oblasti základného a aplikovaného výskumu. Je nositeľkou mnohých originálnych riešení a metód. Za ostatné roky sa podarilo vybudovať a vybaviť špičkovou technikou niekoľko exceletných pracovísk, ktoré možno porovnať so svetovými. Začali sme s výstavbou výskumného centra ABT so špičkovým vybavením, ktoré prispeje k rozvoju intenzívnejšieho riešenia úloh aplikovaného výskumu s priamym transferom poznatkov do praxe. V oblasti vedy na SPU vidím určité rezervy práve vo využívaní multidisciplinárneho prístupu k riešeniu úloh, pritom naša univerzita odborným zameraním svojich fakúlt má na to ideálne podmienky – skĺbiť biologický výskum s technickým a nájsť na to aj vhodné ekonomické modely. Takže potrebné je integrovanie síl, aby sme mohli dosahovať výsledky vo vede porovnateľné so svetom. Súčasná infraštruktúra excelentných pracovísk a prístrojové vybavenie budúceho Centra výskumu ABT na to vytvoria vhodné materiálno-technické zázemie.
Aké aktivity by mali viesť k pozitívnemu vnímaniu vedy na SPU z pohľadu verejnosti?
Podľa môjho názoru by jednou z možností pre zlepšenie vnímania vedy verejnosťou mohlo byť systematické zverejňovanie významných výstupov riešenia projektov v prostriedkoch masmediálnej komunikácie, ale aj na výstavách a webovej stránke univerzity. Pozitívnemu vnímaniu vedy by určite prospelo aj organizovanie dní otvorených dverí zameraných na oboznamovanie verejnosti s účelom a vybavením excelentných pracovísk a samozrejme aj s výstupmi riešených projektov. Vhodnou platformou pre popularizáciu vedy by mohli byť aj diskusné fóra organizované v reprezentatívnych priestoroch univerzity na zaujímavú tému z oblasti výskumu realizovaného na našej univerzite.
Aké sú vaše plány v najbližšom období?
Funkcia, ktorou som bol poverený, zahŕňa široké spektrum činností univerzity. Týkajú sa každodennej administratívnej práce, ale aj riešenia koncepčných úloh. Najbližšie obdobie bude naplnené množstvom povinností súvisiacich s administrovaním jednotlivých činností v oblasti vedy a výskumu a ako som už spomenul, hľadaním optimálneho modelu pre fungovanie budúceho Centra výskumu ABT, manažovanie čo najširšej účasti našich pracovísk v domácich, ale aj zahraničných projektoch, najmä v Horizonte 2020. Ďalšou úlohou bude prispieť k budovaniu a zahájeniu činnosti Transfer centra ABT, ktoré by malo zabezpečiť aj určitú popularizáciu výsledkov vedeckovýskumnej činnosti, ale aj hľadanie potenciálnych odberateľov našej bádateľskej práce a súčasne zaistiť ochranu práv duševného vlastníctva. Veľmi významná oblasť, ktorej bude treba venovať pozornosť, je skvalitňovanie publikačnej činnosti tvorivých pracovníkov univerzity. Aj v tejto oblasti pociťujem absenciu určitej motivácie a budem hľadať spôsob, ako systematicky oceňovať autorov významných výstupov z vedeckovýskumnej činnosti. Na záver chcem povedať, že vedec musí mať najprv vieru v seba a v svoje schopnosti, ale musí mať aj dôveru spoločnosti v to, čo robí. Pretože, ako už pred mnohými rokmi povedal Albert Einstein: „Hodnotenie človeka má vychádzať z toho, čo dáva, nie z toho, čo je schopný získať“.
