novou profesorkou na Fakulte biotechnológie a potravinárstva
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Na našu univerzitu som nastúpila ako absolventka Chemicko-technologickej fakulty SVŠT v Bratislave v roku 1986. Žiadne iné prostredie nepoznám, ale po rokoch pôsobenia v tejto oblasti môžem povedať, že akademické prostredie mi dalo možnosť pracovať zmysluplne, tvorivo, neustále si zvyšovať vzdelanie a tiež príležitosť stretnúť množstvo pracovitých a vzdelaných ľudí. Toto prostredie mi poskytuje aj možnosť neustále pracovať s mladými ľuďmi a cítiť sa mladšie, ako to ukazuje môj dátum narodenia. Na druhej strane však musím konštatovať, že práca na vysokej škole, najmä pre ženu, patrí medzi najťažšie povolania, pretože si vyžaduje zvládnuť tak pedagogickú, ako aj vedeckú oblasť a tomu výrazne prispôsobiť svoj súkromný život a rodičovské povinnosti. Zvládnuť spomínané oblasti na sto percent bolo veľmi ťažké, v mojom prípade som sa viac našla v oblasti pedagogickej. Podľa študentov patrím k náročnejším pedagógom, sledujem tým však len jeden cieľ - naučiť ich z mikrobiológie čo najviac. Prirodzene, a s tým som sa už zmierila, potom skutočné ocenenie mojej práce od študentov prichádza trochu neskôr, až keď získajú určité životné a pracovné skúseností.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
I napriek tomu, že som vyštudovala chémiu, ďakujem šťastnej náhode, že sa venujem mikrobiológii. Je to relatívne mladý vedný odbor, ktorý v sebe skrýva tajomstvo často nepoznaného sveta malých organizmov, fascinujúcich každého, kto do tohto sveta trochu nahliadne. Mikroorganizmy sú zaujímavé najmä svojou neuveriteľnou druhovou rozmanitosťou, úžasnými metabolickými schopnosťami a rôznymi stratégiami prežitia aj vo veľmi nehostinnom prostredí. Ich význam a perspektívu v súčasnosti vidím najmä v oblasti biotechnológií, kde mikrobiálne biotechnológie (najmä usmerňovaním metabolických schopností mikroorganizmov) prinášajú obrovské možnosti využitia mikroorganizmov, napr. v oblasti výroby nových liekov, výroby kvalitnejších potravín, hnojív a krmív, enzýmov, organických kyselín, farbív, bioremediácií a samozrejme aj v oblasti často kritizovaných genetických modifikácií. Moje pôsobenie vo vedeckej oblasti bolo od počiatku spojené s výskumom zameraným na sledovanie a hodnotenie biologických indikátorov stavu pôdy, jej kvality a zdravia. Na katedre sa zameriavame na dôležitú oblasť pre poľnohospodárov, nakoľko sledujeme a hodnotíme podiel mikroorganizmov na sprístupňovaní živín pre rastliny a priebeh kolobehov prvkov v pôde, ktoré by sa bez činnosti mikroorganizmov zastavili. Zaujíma nás, či nie je narušená rovnováha biologickej zložky pôdy po zásahu poľnohospodárskej výroby a hľadáme spôsoby ako eliminovať, tiež najmä činnosťou mikroorganizmov, prítomnosť xenobiotík v pôde. Od vzniku našej fakulty a v súlade s jej zameraním sa za posledných desať rokov snažíme preniknúť aj do riešenia výskumných úloh v oblasti agrobiotechnológií.
Ako veda obohacuje váš život?
Oblasť vedy patrí neodmysliteľne k univerzite výskumného typu a pre každého vysokoškolského pedagóga je naozaj dôležité a nevyhnutné, aby vedel vyhľadávať vedecké problémy, tvoriť vedecké hypotézy a pokúsil sa ich riešiť. Podľa mojich skúseností, oveľa lepšie potom vie interpretovať študentom poznatky, ktoré si overil aj v laboratóriu alebo v praxi. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že som dosť tvrdohlavý a samostatný človek, ale veda ma naučila pracovať i v kolektíve a spoliehať sa aj na prácu ostatných. Hoci, a to musím dodať, stále všetko kontrolujem a prehodnocujem. Základom úspechu každého vedeckého pracoviska je nielen špičkové vybavenie, ale aj samotní ľudia a okrem ich odborných aj povahové vlastnosti. Môžem sa tiež poďakovať osudu, že od počiatku výskumnej práce som mala šťastie na kolegov, ktorí sú vždy ochotní pomôcť a priateľskú atmosféru na katedre, kde starší kolegovia pomáhali mladším, mladší zas priniesli nadšenie, lepšie jazykové schopnosti a ovládanie nových technológií. Každý získaný alebo obhájený projekt, publikovaný a citovaný článok, úspešné vystúpenie na konferencii či akýkoľvek vyriešený problém z praxe, mne i kolegom dávajú novú silu opäť a opäť sa púšťať (i s malými prostriedkami) do nových výskumných výziev.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Neviem, či sa dá v tejto oblasti povedať niečo nové. Zdá sa mi, že všetci vieme, kde sú problémy, ale nikto ich nechce alebo nevie riešiť. Veľa problémov úzko súvisí s financiami, ktoré chýbajú všade, ale tento problém neovplyvním. Možno by bolo zaujímavé zistiť, čo by sa stalo s kvalitou vysokoškolského štúdia na Slovensku, keby financií bolo dosť a systém hodnotenia a prideľovania financií by bol spravodlivejší. O čom som však presvedčená, určite je, že súčasný počet študentov na jedného vysokoškolského pedagóga (väčšinou viac ako 15) nedáva pedagógovi časový priestor na serióznu vedeckú prácu. Riešením by však nemalo byť zvyšovanie počtu vysokých škôl, ale znižovanie počtu študentov na vysokých školách, so zárukou kvalitných absolventov.
