Prestížnu cenu Danubius Young Scientist Award, ktorá je udeľovaná od roku 2011 vynikajúcim mladým vedcom v krajinách širšieho podunajského regiónu, získal tento rok Ing. Ján Horák, PhD., z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU. Slávnostne ju prevzal 25. júna vo Viedni.
Zmyslom ocenenia je povzbudiť mladých vedcov, aby sa venovali vedeckým témam a otázkam, uplatniteľným v povodí Dunaja, ako aj podporiť vedeckú komunitu v tejto oblasti. Ing. Jánovi Horákovi udelili ocenenie za prácu v oblasti výskumu skleníkových plynov z poľnohospodársky využívaných pôd. Každá univerzita v regióne nominuje jedného uchádzača a z každej krajiny regiónu, teda z Rakúska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, ČR, Nemecka, Maďarska, Moldavska, Čiernej Hory, Srbska, SR, Slovinska, Rumunska a Ukrajiny, porota vyberie jedného víťaza. Podmienkou je vzťah výskumu k tomuto geografickému vymedzeniu a najviac päť rokov od získania PhD. titulu. Medzi kritériá pre získanie ceny patrí i inovatívny prístup vo vedeckej práci uchádzača a relevantná zahraničná spolupráca. Každý rok sa pravidelne striedajú ceny udeľované za humanitné a prírodovedné odbory.
Pán inžinier, čo znamená pre vás toto ocenenie?
Udelenie tejto medzinárodnej ceny ma veľmi milo prekvapilo a potešilo. Veľmi si to vážim a zaväzuje ma k ďalšej práci. V každom prípade ho vnímam aj ako ocenenie našej univerzite, mojej fakulte a v neposlednom rade i kolegom, s ktorými spolupracujem, či už sú z domáceho alebo zahraničného prostredia.
Čomu sa venujete? Čo podľa vás zaujalo porotu?
Moja práca je úzko spätá so všeobecne známym pojmom klimatická zmena, ktorá je spôsobená antropogénnou emisiou skleníkových plynov, ako sú oxidu uhličitý (CO2), oxid dusný (N2O) a metán (CH4). Konkrétne sa moje aktivity sústreďujú na výskum možných opatrení na zníženie emisií N2O a CO2 z poľnohospodársky využívaných pôd. V súčasnosti pracujem na dvoch výskumných témach, a to na výskume vplyvu rôznych spôsobov obrábania a výskume vplyvu aplikácie biouhlia do pôdy na emisie N2O a CO2. Tieto experimenty uskutočňujeme v laboratórnych i v terénnych podmienkach, pričom spolupráca siaha za hranice SR. Každoročne k nám na Katedru biometeorológie a hydrológie prichádzajú zahraniční vedeckí pracovníci na trojmesačné výskumné pobyty, počas ktorých pracujeme na spoločných projektoch, experimentoch a publikáciách. V tomto roku som spolu s kolegami z Ruska podal dva projekty na stážové vedeckovýskumné pobyty a jeden výskumný slovensko-ruský projekt. Prvé dva z uvedených sú schválené a na výsledok hodnotenia tretieho ešte čakáme. Takže určite sa budem v najbližšej budúcnosti venovať spoločným experimentom s kolegami zo zahraničia. Čo zaujalo porotu, to neviem. Viem iba to, že pozostávala z medzinárodnej hodnotiacej expertnej komisie a hlavným kritériom (okrem mnohých ďalších) pre udelenie ocenenia bol vedecký potenciál, relevantná zahraničná spolupráca a témy vedecky prepojené s podunajským regiónom. Keďže táto cena sa udeľuje vedcom z krajín, ktoré sú členmi stratégie EÚ pre Dunajský región (EUSDR), domnievam sa, že mohlo zavážiť to, že som kontaktný expert SR pre spoluprácu so Spoločným výskumným centrom Európskej komisie (JRC), ktoré poskytuje vedeckú podporu tejto stratégii. Možno aj to, že som spolupracoval s JRC a podieľal sa na testovaní uhlíkovej kalkulačky (carbon calculator) pre stanovenie emisií skleníkových plynov z rôznych typov fariem. Snáď to bola aj zahraničná spolupráca alebo synergia všetkých relevantných dôvodov, uvedených v nominačných dokumentoch, ktoré zaslala SPU. Každopádne sa teším, že som zaujal a bol ocenený.
V čom vidíte praktický dopad vášho výskumu pre podunajskú oblasť?
Hlavným a dlhodobým cieľom môjho výskumu je návrh tzv. „best management practices“, ktoré sú zamerané na sekvestráciu uhlíka v pôde a redukciu skleníkových plynov z poľnohospodársky využívaných pôd. A to je aj jednou z priorít JRC pri podpore stratégie EÚ pre Dunajský región (EUSDR). Táto priorita je aj zadefinovaná v tzv. Flagship claster: The Danube Land and Soil Nexus (DLSN), kde som ako kontaktný expert za SR a SPU. Iniciatíva JRC spočíva teda vo vedeckej podpore stratégie EÚ a zahŕňa celý Dunajský región pozostávajúci z 8 krajín EÚ a ďalších 6 krajín mimo EÚ. V prípade realizácie spoločných projektov týchto krajín, zaoberajúcich sa touto prioritou JRC, vidím významný praktický dopad uvedeného výskumu pre podunajskú oblasť. Takéto projekty vytvoria priestor pre spoluprácu odborníkov na konkrétnej výskumnej téme na špecializovaných pracoviskách s modernou prístrojovou technikou. To umožní internacionalizáciu výskumnej činnosti, čo v neposlednom rade vytvorí základňu pre prenos výsledkov výskumu (nových technológií) do praxe. Je to však dlhá a náročná cesta.
Renáta Chosraviová
