Folklór je nepochybne to najkrajšie čo národ má a jeho kultúrna a duchovná hodnota je neoceniteľná. Vďaka práci folkloristov sa posúva identita národa, jeho zvyky a tradície z pokolenia na pokolenie. Podporiť a oceniť túto snahu je cieľom aj tradičného podujatia Akademická Nitra, ktorého 39. ročník prebehne od 7. do 10. júla.
Nie je tajomstvom, že z roka na rok sa stáva zložitejšou po stránke organizačnej i ekonomickej príprava takýchto náročných akcií. Aj preto nás zaujímalo, ako túto úlohu zvláda organizačný tím a na aký program sa môžu tešiť diváci. Pri tejto príležitosti sme oslovili riaditeľa festivalu prof. Ing. Vladimíra Rataja, PhD.
Akademická Nitra patrí medzi najväčšie akademické festivaly v Európe, zúčastňujú sa na ňom všetky domáce, ale aj niektoré zahraničné akademické súbory. Ako prebieha príprava tohto sviatku folklóru?
Hlavným organizátorom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. V tomto roku festival organizuje Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Spoluorganizátorom je Ministerstvo kultúry SR, Nitriansky samosprávny kraj, Mesto Nitra, ktorí ho aj finančne podporili. Ďalej sa na spoluorganizovaní podieľa Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Západoslovenské folklórne združenie a Folklórna únia na Slovensku. Festival AN je súčasťou kalendára festivalov IOV (International Organization of Folk Art). Príprava festivalu si vyžaduje relatívne veľký štáb nadšencov, bez ktorých ochoty a zanietenia by vznikal len veľmi ťažko.
Koľko folklórnych súborov sa predstaví na AN 2014? Z akých krajín?
Očakávame 17 súborov. Je potešiteľné, že aj v tomto roku sa na festival prihlásili všetky špičkové slovenské akademické súbory. Zo zahraničia privítame hostí z Českej republiky, Poľska, Maďarska, Ruskej federácie a z Talianska.
Na aký festivalový program sa môžu tešiť diváci?
Verím že na zaujímavý, pútavý, pestrý, veselý a objavný. Prosto na program plný hudby, spevov a tanca, tak ako ho dokážu pripraviť mladí profesionáli. Akademické súbory majú však jedno veľké špecifikum. Sú to súbory, v ktorých členovia pôsobia relatívne krátku dobu, zvyčajne počas štúdia. Preto prísť každoročne na festival a ukázať niečo nové je úžasná celoročná práca, na ktorú nečaká len publikum, ale aj „konkurencia“, veď sa takmer všetci navzájom poznajú.
S akým súťažným programom plánujú zaujať domáci zoboristi?
To je dobrá otázka, no nesprávnemu adresátovi. Každý súbor, a rovnako aj naši domáci zoboristi, tvrdo pripravujú súťažné programy, ktoré chcú prezentovať práve na súťažných festivaloch. Bolo by nezdvorilé, keby som predčasne prezentoval to, čo prislúcha len tvorcom a interprétom. O zámeroch čo to viem, no prezradím len to, že znovu majú naštudovaný program vychádzajúci z terénneho výskumu prevažne z Dolnej Nitry, ktorý navyše spája časovo nie veľmi vzdialené obdobie, v ktorom sa nájde každý, kto zažíval konce leta v Nitre.
Folkloristi a priatelia folklóru sú všade v spoločnosti, vo všetkých profesiách a všetkých vekových kategóriách. Vašim kolegom a priateľom je známe, že ste bývalý aktívny folklorista a dodnes ste zanietený pre folklórne umenie. Aké sú podľa vás podmienky slovenského folklóru v súčasnosti?
Ten kto má úctu ku všetkému, čo nám zanechali predkovia a svojím konaním sa snaží byť takým, aby aj po ňom niečo zostalo, ten skôr či neskôr nevynechá ani tradície spojené so zvykmi, s hudbou, spevom a tancom. Mňa osobne veľmi teší, že kalendáre folklórnych podujatí na Slovensku sú také plné, že pri najlepšej vôli možno zažiť len zlomok ponuky. Je síce pravda, že v mnohých programoch pôsobia už vekovo zrelší a zrelí ľudia, tí však pritom mladnú a zabúdajú na starosti seniorského veku. Na strane druhej, existuje množstvo príkladov, keď aj tí najmenší sú vedení k udržiavaniu tradícií. Podľa môjho názoru je to dobré a správne.
Čo by ste v tejto súvislosti odkázali mladej generácii?
Ak je otázka postavená takto, znamená to, že už mám od mladej generácie riadny odstup. No nič to, čas nezastavíš. Neviem presne kto bude tento rozhovor čítať. Keď ho budú čítať účastníci festivalu – tým netreba odkazovať nič, len držať palce k čo najlepšiemu výkonu, veľkému potlesku, uznaniu poroty a možno im len tíško závidieť, že už to nie sme my, čo stoja na javisku. Keď budú tieto riadky čítať iní mladí ľudia, nechcem odkazovať, len naznačiť - akákoľvek zmysluplná činnosť vykonávanú s láskou a radosťou človeka napĺňa, upevňuje sebavedomie a v očiach okolia ho jednoznačne ozdobuje. Mladí sú šikovní, schopní a treba ich zámery podporovať.
Renáta Chosraviová
