Na aktuálnu tému s profesorom Jozefom Golianom
Dopady tejto politiky sú priame i nepriame. „Ide predovšetkým o oslabovanie poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, ochranu pôdy, zamestnanosť, rozvoj vidieka a regiónov, vzdelanosť a kvalitu života. Pri transformačných zmenách, príchode obchodných reťazcov, použití finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ako aj v iných prípadoch, neboli vypracované dopadové štúdie na naše podmienky. Takto sa zvýšil prepad potravinovej sebestačnosti, zvyšovala sa nezamestnanosť, znižovala sa výmera poľnohospodárskej, respektíve ornej pôdy,“ hovorí prof. Dr. Ing. Jozef Golian, vedúci Katedry hygieny a bezpečnosti potravín Fakulty biotechnológie a potravinárstva.
Vážnym fenoménom, ktorý má významný vplyv na potravinovú bezpečnosť je spotrebiteľ a jeho správanie. „Spotrebiteľ najmä prostredníctvom ceny rozhoduje o tom, aký tovar bude na pultoch v obchodoch. Pritom kvalita potravín a ich pôvod sú pre neho menej rozhodujúce, ale pre potravinovú suverenitu sú veľmi dôležité. Slovenský spotrebiteľ teda nesie významný podiel na oslabenej potravinovej bezpečnosti, najmä neznalosťou vzťahu kvality a ceny, nevnímaním vzťahu medzi domácou výrobou a zamestnanosťou, ako aj nevnímaním výroby potravín ako ekonomickej kategórie,“ konštatuje odborník. Ostatné obdobie je charakteristické snahou o propagáciu rôznych značiek, respektíve foriem propagácie domácich potravín. Je ich však priveľa a často sa v nich spotrebiteľ ani nedokáže zorientovať. Napokon, viaceré z nich sú sprofanované. „Pri hodnotení súčasnej situácie o potravinovej bezpečnosti možno konštatovať, že sme sa do tejto situácie dostali z veľkej miery vlastným pričinením. Slovensku od roku 1990 chýba ucelená výživová a potravinová politika, systém vzdelávania a ochrany spotrebiteľa, opatrenia na ochranu domácej produkcie a domáceho trhu. Chýba však aj zodpovednosť, kvalitná legislatíva, národná hrdosť za výrobu potravín, udržiavanie tradície vo výrobe potravín a jedál a štúdie o vplyve potravín a stravovania na zdravie človeka a kvalitu jeho života. To sú všetko fenomény, ktoré sa dajú zvládnuť vo vyspelej spoločnosti a v 21. storočí by sme už nemali s nimi zápasiť od základov, ale ich len vylepšovať a skvalitňovať,“ uzatvára prof. J. Golian.
