Keď Ing. Pyseth Meas po ukončení štúdia na vtedajšej Mechanizačnej fakulte SPU v roku 1987 odchádzal do rodnej Kambodže, nebolo mu všetko jedno. Krajina zmietaná vyčíňaním Červených Kmérov v réžii Pol Pota neveštila dobré vyhliadky na pokojný život.
Bolo to cítiť z listu, ktorý mi napísal z Prahy tesne pred odchodom. „Keď budem doma, budem sa snažiť Vám písať, budem na Vás spomínať a myslieť na kus života u vás. Nezabudnite na mňa, aj keď nebudem často písať.“
Poslednú správu od Pysetha som mala v roku 1998 z Nového Zélandu, kde robil doktorantúru na Massey University v meste Palmerston. Bol tam aj s manželkou a deťmi. V milom liste písal: „Bolo mne radosti, keď som čítal Vaše listy a noviny (Poľnohospodár) a dozvedel sa niečo o Vás a škole. Dúfam, že bude príležitosť pre stretnutie. Ak náhodou chcete, alebo máte šancu navštívte nás v Kambodži a nebojte sa, že nemáme jedlá a miesto pre Vás. Nie sme takí bohatí, ale môžete zostať s nami, ako dlho budete chcieť.“ Odvtedy som nemala o ňom žiadnu správu.
Až nedávno mi zazvonil telefón a ozval sa z neho známy hlas, ktorý som však už dlho nepočula. „Dobrý deň, pani učiteľka! Tu je Pyseth, prišiel som navštíviť!“ Bola som úplne paralyzovaná. Pyseth v Nitre? Príležitosť na stretnutie je tu! Ešte stále celkom slušne hovoril po slovensky. Prezradil však, že keď ho kolegovia z ročníka čakali na letisku vo Viedni, nezmohol sa ani na slovko. Až cestou do Nitry sa rozhovoril. Každý rok na podnet kambodžského kráľa, ktorý študoval v Prahe, sa absolventi českých a slovenských škôl stretávajú. A tak je čeština a slovenčina nakrátko v tejto vzdialenej krajine dorozumievacím jazykom. Pyseth ako študent prečítal veľa kníh, nielen od slovenských autorov. Učaroval mu román Egypťan Sinuhe fínskeho spisovateľa M. Waltariho. Stále živí v sebe myšlienku, že ho raz preloží do kambodžštiny. V súčasnosti pracuje v hlavnom meste Phnom Penh na ministerstve poľnohospodárstva. Keďže je jazykovo dobre vybavený, okrem rodného jazyka a slovenčiny vie anglicky a francúzsky, veľa cestuje na rôzne odborné podujatia po celom svete. Má tri deti, ktorým, ako povedal, veľa rozpráva o svojom živote v Nitre. Do novej budovy TF sa mu nechcelo ísť, zato zavítal na Kalváriu, kde mu mnísi ochotne ukázali celú budovu, v ktorej tak dávno ukončil svoje štúdium. Ani o nové nákupné centrá nemal záujem, chcel ísť len do „Prioru“ (TESCA). Rád sa stretol aj so svojím školiteľom Ing. Milanom Motajom, CSc. Bolo úžasné stretnúť Pysetha po 27 rokoch a vidieť, že aj po toľkých rokoch prechováva skutočne vrúcny vzťah nielen ku škole, ale aj k nášmu mestu a Slovensku.
PhDr. Ing. Daniela Wolfová
