Záhradná architektka Dominika Titková, doktorandka 3. ročníka na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) SPU v Nitre, večne srší optimizmom. A má na to dôvod. Veď sa venuje tomu, čo najviac miluje - záhradnej architektúre a hudbe.
Študovať na FZKI SPU sa rozhodla z prozaického dôvodu – bola kreatívna a bavilo ju kreslenie, biológia a skúmanie rastliniek. Počas štúdia túžila načerpať čo najviac vedomostí a skúseností. Patrila medzi priekopníkov z FZKI, ktorí sa odhodlali vyskúšať Erasmus stáže. „Prvýkrát v 2. ročníku to boli dva semestre v Portugalsku. Dodnes spomínam na plážový domček, v ktorom sme bývali len 10 metrov od oceánu, na nezvyčajné cvičenia pestovania tropických okrasných rastlín, pomaranče priamo zo stromu a „skúšku dospelosti“ – postarať sa sama o seba v úplne cudzej krajine. Vtedy som si želala, aby to trvalo večne,“ hovorí. V 5. ročníku sa k štúdiu pridružila štvormesačná Erasmus stáž v Prahe. „Pod skúseným okom vedúcich som sa naučila, ako sa z návrhu stane záhrada, aké rôzne typy neočakávaných situácií sa môžu udiať počas realizácie projektu, čo sa stane, keď sa objedná o polovicu trávneho koberca menej či ako treba reagovať, keď sadíte a klientov pes sa práve vtedy chce hrať s vašimi rukavicami,“ s úsmevom hovorí sympatická doktorandka. Po úspešnom ukončení inžinierskeho štúdia krátko pracovala v školiacej fi rme. „Mala som na starosti počítačové kurzy, kde som učila dospelých. Niekedy ma prekvapili. Rozjarení účastníci kurzov v zrelých rokoch zakrývali obrazovky svojich počítačov, aby kolegovia od nich neodpisovali. Dokonca sa ponosovali, keď nemali prestávku na desiatu a raz sa začali „kántriť“ plastovými fľašami. Vtedy mi napadlo niekoľko myšlienok, a síce, že prestávka má čarovnú moc, že navždy ostaneme deťmi, a že päť rokov som si mylne myslela, že ťaháky používam nenápadne,“ hovorí Dominika. Po čase jej však začal chýbať študentský život „Podala som si prihlášku na doktorandské štúdium na svojej fakulte. Ani sa mi nechce veriť, že tri roky ubehli tak rýchlo. Učenie ma baví. Keď je študent správne motivovaný, tak na inovatívne cvičenie chodí s radosťou a je aktívny,“ delí sa so svojím poznaním.
Hudba a iné aktivity
Nitrianska verejnosť pozná Dominiku ako vynikajúcu hudobníčku s nádherne zafarbeným hlasom. Od detstva navštevovala hodiny klavíra, neskôr sa k nim pridružili hodiny saxofónu. Dnes má svoju kapelu Dominika Titková & Friends. Dokonca traja členovia z piatich bývajú v tom istom dome. Každý vie, kto kedy cvičí a navzájom sa tak môžu kontrolovať, ale najmä motivovať. „Ešteže máme okolo domu len fi rmy, inak by asi susedia spísali petíciu za naše vysťahovanie,“ hovorí šibalsky Dominika. S kapelou hrajú na svadbách, fi remných podujatiach, plesoch a oslavách, v baroch a reštauráciách, na lámačkách a vernisážach. „Náš repertoár vznikol a dopĺňa sa spôsobom prekrytia dvoch množín – toho, čo nás baví a napĺňa a toho, čo sa ľuďom páči. Najviac sa s kapelou vyjašíme pri latino a brazílskej sambe. Ani neviem, kedy sa u mňa nakopilo toľko samba, rumba, čača perkusí a afrických hrkálok, ku ktorým pribudli i nové spevácke vymoženosti. Mám takú čarovnú škatuľku, pomocou ktorej prepínam rôzne efekty a vokály, nahrávam si loopy, takže niekedy sa stane, že miesto jednej Dominiky spievajú naraz tri či štyri. Publiku sa to náramne páči a mňa to neprestajne baví.“ Priestor hudobne sa realizovať jej poskytuje aj jej fakulta a alma mater. V decembri vystúpila na benefi čnom koncerte Vianočný dar SPU. „Bola to super možnosť. Hneď mi napadla aj vízia v budúcnosti organizovať pravidelné študentské koncerty pre verejnosť v našej aule. Tým by sme prezentovali tento krásny priestor, ale najmä talentovaných študentov a zaujali verejnosť. Hudbu dotiahla aj na fakultu. „Pred troma rokmi som objavila muzikantské talenty na FZKI – študentov, ktorých som zapojila do predvianočného podujatia spojeného s varením punču. Každoročne si spolu nacvičíme vianočné piesne a hráme, improvizujeme, spolu s ostatnými spievame a tešíme sa z krásneho poobedia až do neskorého večera. Ďalšou obľúbenou akciou, kde Dominika vystupuje, je Piknik, ktorý sa už stal celouniverzitným.
Okrem hudobných aktivít má aj ďalšie, v ktorých prejavuje svoju kreativitu – workshopy, návrhy a tvorba projektov. Minulý rok sa podieľala na návrhu a realizácii interaktívnej expozície v celom pavilóne na poľnohospodárskom veľtrhu Agrokomplex. „Výstavu tvorili exponáty, ktoré sa mohli chytať, jesť, dalo sa po nich behať, loziť a podobne. Dotvárali ju dve živé ovečky a dravci, ale aj vypreparované osadenstvo lesa a štvornohý kohút, včely, hviezdne nebo, trávne koberce, malé Tatry, obrí prechod krtkovou norou s megazeleninou a iné. Už sa teším, ako sa s návrhom popasujeme tento rok, “ hovorí veselo. A úplne na záver nám prezrádza ešte čosi o sebe. „Všetko, čo robím, sa snažím robiť s láskou. A najmä preto, lebo ma to baví. Vtedy je aj výsledok najlepší. Aj keď občas mám pocit, že v päťdesiatke ani nestihnem zaregistrovať ako svitá a zapadá slnko. Mama mala pravdu, keď povedala, že čím je človek starší, tým mu čas letí rýchlejšie. Verím však, že na sklonku života budem mať šťastie povedať, že takto som si ho predstavovala prežiť.“
Renáta Chosraviová
