zvyšovanie kvality života má ako „všetko“ na svete svoje pozitíva a negatíva. Na jednej strane je to najmä snaha nás spotrebiteľov kupovať produkty z hľadiska hygieny čo najbezpečnejšie a na druhej strane zabalené v marketingovo zaujímavých obaloch.
Globalizácia produkcie a následne expedícia výrobkov aj na veľké vzdialenosti si vyžaduje kvalitné obaly. Tak výrobcovia, ako aj dovozcovia a predávajúci si musia byť vedomí zodpovednosti za svoj tovar a aj jeho distribúciu s neustále rastúcimi nárokmi na jeho bezpečnosť pri preprave a teda aj následne zvýšeným množstvom vzniknutých odpadov. Tieto vznikajú pri a po ich predaji, ale tiež po spotrebovaní alebo po distribúcii niektorých produktov. Najmä producenti (výrobcovia a dovozcovia) by mali byť podľa súčasnej legislatívy zodpovední za výrobok v celom jeho životnom cykle vrátane fázy odpadu. Podľa štatistiky Eurostatu v súčasnom období v SR putuje až 74 % vyprodukovaného komunálneho odpadu na skládky. Na Slovensku teda dokážeme len 26 % odpadov recyklovať a opäť zhodnotiť. Vo vyspelých európskych krajinách je tento podiel využitia opačný. V týchto krajinách dokážu spracovať až 3/4 ¾vzniknutého odpadu. Členské štáty EÚ majú už podľa platnej súčasnej legislatívy do roku 2020 recyklovať najmenej 50 % odpadu z domácností a do roku 2016 vyzbierať 45 % batérií uvedených na trh. Po roku 2020 by sa už odpad nemal skládkovať, ale spracovávať environmentálne priaznivými metódami. Medzi ne patrí recyklovanie a energetické zhodnocovanie. Je to výzva aj pre nás výskumníkov na univerzite, keď si musíme uvedomiť, že doteraz nemáme plošne zavedené spracovanie najmä biologického odpadu a jeho zhodnotenie kompostovaním alebo energetickým využitím.
Na základe štúdie v roku 2013 vypracovanej pre Európsku komisiu sa odhaduje, že plné uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov by prinieslo ročne úsporu 72 miliárd eur. Zvýšil by sa ročný obrat v odvetví odpadového hospodárstva a recyklácie EÚ o 42 miliárd eur a do roku 2020 by sa vytvorilo viac ako 400-tisíc pracovných miest. Tieto si mnohokrát nevyžadujú kvalifikáciu, ale riadenie odpadového hospodárstva. A kontrola správnych postupov spracovania odpadov je určite vhodná pracovná pozícia aj pre našich absolventov. Tiež nie je zanedbateľná výchova a zavádzanie motivačných systémov pre obyvateľov a nevyhnutnosť dodržiavať pravidlo „3R“ (z angličtiny „reduce, reuse, recycle“) a to znižovanie množstva odpadov, viacnásobné využívanie niektorých výrobkov či obalov a recyklovanie. Aktivisti projektu „Upracme Európu“ v prvých májových dňoch vyzvali dobrovoľníkov, aby poupratovali odpadky vo svojom okolí či v prírodných areáloch. Samotný Európsky deň upratovania 10. mája 2014 by mal podnietiť všeobecnú diskusiu o odpadoch a o našom prístupe k nim.
