novou profesorkou na Fakulte biotechnológie a potravinárstva
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Keď bola naša mladšia dcéra škôlkarka, tak sa ma opýtala: „Mamina a kedy sa prestaneš učiť?“ Odpovedala som jej v tom zmysle, že stále som nútená pracovať na sebe, vzdelávať sa, aby študenti získali najnovšie poznatky. Dodnes je to tak. Jednoducho nemôžem zaspať vo „vývoji“. Som rada, keď stretnem študentov, ktorí sa chcú učiť pre poznatky, nielen pre známku v indexe. Takí ma dokážu nabudiť a nabiť energiou.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
Mojou srdcovou oblasťou sú vláknité mikroskopické huby, ktoré laici poznajú skôr pod označením plesne. Sú to fantastické organizmy, ktoré človek využíval a využíva pri výrobe potravín, enzýmov, organických kyselín, atď. S ich produktmi sa stretávame denne, i keď si to neuvedomujeme. Na druhej strane sú to organizmy, ktoré nám znepríjemňujú život. Mikroskopické vláknité huby sú veľmi nenáročné na podmienky prostredia a vedia rásť a rozmnožovať sa pri minimálnych podmienkach, a tak sa významne podieľajú na znehodnocovaní potravín, krmív a surovín na ich výrobu. Okrem priameho znehodnotenia uvoľňujú aj nebezpečné toxické metabolity – mykotoxíny, ktoré môžu vyvolávať rôzne vážne zmeny v organizme nás konzumentov. Ďalej mikroskopické huby spôsobujú mykózy a alergie.
Ako veda obohacuje váš život?
Naučila ma trpezlivosti, nerobiť veci unáhlene.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Na našej univerzite práve vyrastá nové centrum pre vedeckú činnosť AgroBioTech, ktorý prispeje k ďalšiemu skvalitneniu vedeckého výskumu. V jeho priestoroch by sme sa chceli venovať aj oblasti stanovovania mykotoxínov priamo v komoditách. Podľa môjho názoru ku skvalitneniu vzdelávania a vedeckého výskumu musí však predovšetkým prispieť financiami štát. Nie je normálne, že materiál potrebný na praktickú výučbu študentov je hradený z projektov, ktoré sú určené na vedu a často sú aj tie málo finančne dotované.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Stretnutie ľudí ako je doc. Horník, doc. Kopčanová, doc. Števlíková. Doc. Horník ma počas štúdia oslovil s ponukou vypracovať diplomovú prácu pod jeho vedením a tým mi pootvoril dvere na Katedru mikrobiológie a „rozhodol“ o mojom vedeckom osude. Spolu s docentkami Kopčanovou a Števlíkovou ma viedli pri prvých pedagogických krokoch a písaní prvých vedeckých publikácií. Jedným z výrazných míľnikov v mojom živote je založenie rodiny, mimochodom už počas môjho vysokoškolského štúdia. S manželom máme dve dcéry, na ktoré sme hrdí a napĺňajú náš život. A samozrejme každý postup vo vedecko-pedagogickej oblasti predstavuje významný míľnik a zároveň ďalšiu výzvu.
Renáta Chosraviová
Prof. Ing. Dana Tančinová, PhD.
