Milí čitatelia, v súčasnom období sa vo všetkých pádoch skloňuje pojem udržateľný rozvoj - udržateľnosť produkcie obilia, olejnín, ovocia, zeleniny, chovu zvierat a pod.
Všetky tieto diskusie spája problematika vody, ktorá je aktuálna pre všetky vedné odbory. Dokonca aj pre vlády, medzinárodné organizácie, výskumné ústavy, univerzity, ale i občianske združenia, ktoré sa snažia nájsť spoločnú reč v problematike budúceho vývoja súvisiaceho s vodou. Voda priniesla civilizáciám život, potravu a spokojnosť. Je ústredným faktorom, ktorý formoval povrch Zeme, ale aj históriu ľudstva. Voda bola kľúčovým nástrojom v našom minulom vývoji. Zároveň je kľúčom k nášmu budúcemu rozvoju a očakávame, že zabezpečí podporu života na našej planéte, ktorá je stále pod väčším tlakom globálnych zmien klímy a neustáleho nárastu počtu obyvateľov. Pre dostatok vody v budúcnosti treba zlepšiť integrovaný a medziodvetvový prístupy k riadeniu vodných zdrojov a spravodlivo ich rozdeliť medzi záujmy ľudí, spoločnosti a potreby prírody.
V záveroch svetových kongresov nachádzame odporúčania o potrebe ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred znečistením vody z komunálnej sféry, poľnohospodárstva a priemyselných zdrojov znižovaním znečistenia, odvádzaním a čistením odpadových vôd a vytvorením možností pre ich opätovné použitie, prípadne recykláciu živín, ktoré odpadové vody obsahujú. SPU v Nitre nesie názov zelená univerzita a táto téma by mala byť súčasťou našej stratégie, a to aj v každodenných činnostiach - od pitia a používania vody, až po riešenie odpadových vôd. Ďalším zásadným problémom je zlepšiť pripravenosť na odolnosť voči živelným pohromám súvisiacim s vodou, najmä voči suchu a povodniam.
Prostredníctvom rozumného využívania a rozvoja vodohospodárskej infraštruktúry sa musíme naučiť prispôsobovať budúcim globálnym zmenám - rastúci nedostatok vody, zmena klímy, populačný rast, zmeny vo využívaní pôdy, početnosť prírodných extrémnych hydrologických udalostí. Pre ľudstvo to znamená najmä poznať potrebu vody pre optimálny rast pestovaných plodín a ich reakciu na zníženie dostatku vody vo fázach rastu. Informácie tohto zamerania by sa mali stať mottom výskumu aj na našej univerzite. Tiež by sme mali venovať veľkú pozornosť hraniciam udržateľnosti poľnohospodárstva, ktoré sa dobrovoľne vzdalo používania vybudovaných závlahových systémov a uspokojuje sa s priemernými úrodami pri čoraz menšom dostatku dostupnej pôdnej vody. Z výskumu nie je známe, čo je pre spoločnosť väčším ohrozením – nedostatok vodných zdrojov vplyvom sucha alebo ich zničenie emisiami nebezpečných látok. Výsledok by bol asi rovnaký a veľmi nepriaznivý pre prírodu i ľudí. V niektorých krajinách je toto nebezpečenstvo už za dverami. Mŕtve významné toky a vysušované jazerá sú roztrúsené po celom svete. Podstatným pripomenutím významu vody je 22. marec – svetový deň vody. Každý rok je venovaný vybranej téme, rok 2014 vzťahu vody a energetiky. Jednoduchá predstava nás privedie k vodnej ekologickej elektrárni. Pravda je však zložitejšia. Vodné elektrárne vôbec neovplyvňujú vodu, jej kvalitu či kvantitu. Tepelné a jadrové elektrárne sú jedným z najvýznamnejších spotrebiteľov vody – chladiace veže odoberajú z tokov vodu, ktorá sa pri chladení turbín v chladiacich vežiach vyparí na viditeľný oblak vodnej pary. To, čo však nevidíme, je voda, ktorá prešla chladiacimi vežami a vracia sa späť do prírody. Je v nej skoncentrované znečistenie povrchového toku, ale hlavne obsahuje zvyšky herbicídov, ktoré sa dennodenne pridávajú do chladiaceho systému, aby nezarástol riasami a inými organizmami. Energetika je možno väčším spotrebiteľom herbicídov, ako poľnohospodárstvo. Voda je príliš cenná pre našu súčasnosť a udržateľnosť v budúcnosti. Každý z nás má svoje predstavy o udržateľnosti. Je na nás, aby v každej z nich bola aj voda – jej dostatok i kvalita a minimalizácia vplyvov na stav vôd v prírode aj v obciach a mestách.
