Všetko sa začalo vyplnením prihlášky na zahraničnú stáž, ktorú som našla na webovej stránke AISEC-u a pohovorom. Potom už udalosti - školenie, hľadanie stáže, interview, vybavovanie víz a letenky - dostali rýchly spád.
Zrazu som stála na letisku v Istanbule. Konečne mi to začínalo dochádzať…. Budem stážovať v tureckom Eskisehire, kde sa budem starať o postihnuté deti.
Po šiestich hodinách strávených v autobuse sme spolu so stážistkou z Pakistanu dorazili do Eskisehiru, kde nás vítalo asi 12 AIESEC-árov s transparentmi a vlajkami. Prvý týždeň bol orientačný. Zoznamovali sme sa s ostatnými stážistami a AIESEC-ármi, s mestom, no najmä s projektom, a to prostredníctvom mítingov a odbornej prednášky o problematike postihnutých detí, ktorú viedol učiteľ z Anadolu University. Do rehabilitačného centra som išla s obavami, keďže som nemala žiadne skúsenosti s prácou s postihnutými deťmi. Moje obavy sa však rozplynuli hneď po príchode do centra. Deti boli jednoducho senzačné. Chvíľu im trvalo, kým si na nás zvykli, ale po pár dňoch nás už poznali po mene a tešili sa na nás. Prvotný plán projektu je učiť ich angličtinu, pokiaľ je to možné. Zväčša to však nedovoľuje ich mentálne postihnutie. Takže sme ich učili anglické čísla, trávili s nimi voľný čas, hrali sa, kreslili obrázky, vytvárali papierové zvieratá, krajinu, kalendár, origami a pod. Pomáhali sme im zvládať aktivity, ktoré pre nich pripravili vyučujúci. Páčil sa mi každý deň strávený s nimi a až tam som zistila, že rečová bariéra vlastne neexistuje. Keďže po turecky viem len základné slovíčka, naučila som sa používať reč tela. Deti vždy pochopili, čo majú robiť, keď som ich počas práce usmernila. Základom úspechu však bolo objatie a úsmev - to im dalo veľa, avšak mne ešte viac. Po každom dni som odchádzala s výborným pocitom a očakávaním, čo prinesie ďalší deň. Počas pobytu som stretla veľa skvelých ľudí z rôznych kútov sveta a bolo pre mňa nepredstaviteľné, že po skončení projektu sa musíme rozlúčiť. Práca a čas strávený s týmito ľuďmi mi dali veľa, najmä nové priateľstvá a poznatky o ich krajine a kultúre. Verím, že aj po skončení projektu sa opäť stretneme.
Bc. Svetlana Bieliková, FZKI
Aký bude tvoj príbeh? Prihlášku nájdeš na: www.zahranicnestaze.sk
