V nitrianskom Agroinštitúte sa 14. februára uskutočnilo neformálne stretnutie predstaviteľov výskumu, výroby a používateľov priemyselných hnojív. V poradí 28. seminár o racionálnom používaní priemyselných hnojív a pesticídov zorganizovalo Duslo, a.s., Šaľa a Katedra agrochémie a výživy rastlín (KAVR) SPU.
Hlavným cieľom bolo oboznámiť odborníkov z poľnohospodárskej praxe s najnovšími poznatkami súvisiacimi s uvedenou problematikou. Účastníci seminára si minútou ticha uctili pamiatku prof. Jána Fecenka, pedagóga, vedeckého pracovníka a dlhoročného vedúceho KAVR, ktorý nás opustil v uplynulých dňoch.
Podujatie otvoril Ing. Ondrej Macko, generálny riaditeľ Dusla Šaľa. Zdôraznil, že ich cieľom je počúvať, čo potrebuje poľnohospodárska prax, ako je spokojná s ich výrobkami a zároveň inovovať a meniť štruktúru hnojív tak, aby bol dosiahnutý trvalo udržateľný rozvoj. Súčasný stav výživy rastlín na Slovensku zhodnotil Ing. František Kotvas z ÚKSUP-u v Bratislave. "V minulom roku sa spotrebovalo viac ako päť miliónov šesťstotisíc ton hnojív, z toho najviac dusíkatých (62 465 t). Najmenej sa využívali draselné (3478 t). Problémom je jednostranné hnojenie dusíkom, ideálne by bolo, aby bol pomer živín v pôde harmonický, vyvážený, taký, aký je v rastline. V súčasnosti z pôdy ubúda horčík a dôležité je aj jej dosýtenie fosforom, draslíkom a sírou, a to aspoň na úroveň hornej hranice kategórie "vyhovujúcej zásoby" živín. Nedostatočné je u nás organické hnojenie, čo súvisí s poklesom stavov hospodárskych zvierat. Na Slovensku sa v priemere ročne na hektár aplikuje necelých päť ton maštaľného hnoja, požiadavka by bola aspoň raz toľko. Keďže prísun živín z organických hnojív nie je dostatočný, makroživiny a mikroživiny musíme do pôdy dopĺňať priemyselnými hnojivami," povedal F. Kotvas.
Výskumu nových typov hnojív sa venujú na KAVR. Je založený na výsledkoch pokusov v rôznych lokalitách Slovenska s rozdielnymi pôdno-klimatickými podmienkami. "Uskutočnili sme sériu dvojročných pokusov s novým viaczložkovým hnojivom Duslofert Extra a Magnisul, ktoré sme aplikovali na pšenicu ozimnú, jačmeň jarný, slnečnicu ročnú, vinič, bezšupinatú tekvicu a jablone odrody Idared. Zaznamenali sme pozitívne výsledky hnojenia, zvýšenie úrody a prírastok zisku," informoval prof. Otto Ložek, vedúci KAVR, pričom zdôraznil, že hnojenie musí byť racionálne a cielené. V závere seminára vystúpil prof. Emil Líška z Katedry rastlinnej výroby, ktorý oboznámil účastníkov so závažnou problematikou výskytu a škodlivosti niektorých veľmi nebezpečných druhov burín v porastoch obilnín. Zdôraznil, že herbicídna ochrana je len špička regulácie burín a treba brať do úvahy aj také faktory, ako je striedanie plodín, výber pestovateľského stanovišťa a znalosť burinného spektra.
