Katedra agrochémie a výživy rastlín FAPZ s hlbokým zármutkom oznamuje, že 8. februára 2008 nás vo veku 73 rokov opustil prof. Ing. JÁN FECENKO, DrSc.
Naposledy sme sa s ním rozlúčili 13. 2. v bratislavskom krematóriu.
Prof. Ing. Ján Fecenko, DrSc., sa narodil 6. februára 1935 vo Vyšnej Jedľovej. Bol absolventom VŠP v Nitre. Od roku 1960 pracoval ako pedagogický pracovník na Katedre pôdoznalectva, neskôr na Katedre agrochémie, kde pôsobil 35 rokov. Najvyššiu vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko-lesníckych vied získal v roku 1981 a v roku 1982 bol vymenovaný za profesora vo vednom odbore agrochémia a výživa rastlín.
Vo vedeckovýskumnej práci sa orientoval najmä na problematiku výživy rastlín horčíkom a komplexnú výživu jarného jačmeňa, zemiakov, kukurice a cukrovej repy. Celý život sa snažil o efektívny prenos získaných teoretických poznatkov do poľnohospodárskej praxe, a to navrhovaním a testovaním nových priemyselných a organominerálnych hnojív. Významná bola najmä jeho spolupráca s výrobcami hnojív, predovšetkým s Duslom Šaľa, Chemkom Strážske a Istrochemom Bratislava, ale aj s mnohými poľnohospodárskymi podnikmi. Bol riešiteľom a spoluriešiteľom množstva výskumných úloh, ktoré významne prispeli k rozvoju slovenského poľnohospodárstva. Profesor Ján Fecenko bol erudovaný vedeckovýskumný a pedagogický pracovník a uznávaný odborník. Napísal 180 pôvodných vedeckých prác a 15 knižných publikácií. Bol spoluautorom množstva učebných textov, troch monografií a jednej vysokoškolskej učebnice. Svojimi prednáškami z oblasti agrochémie a výživy rastlín dokázal vzbudiť záujem študentov o tento vedný odbor. Dôkazom toho je vyše 120 diplomantov a 17 doktorandov.
V rokoch 1976-1980 pôsobil ako prodekan Agronomickej fakulty pre štúdium a súčasne bol štatutárny zástupca dekana AF. V roku 1985 sa stal vedúcim Katedry agrochémie a výživy rastlín a desať rokov úspešne zabezpečoval jej všestranný rozvoj a odbornú akceptáciu. Rozvíjal spoluprácu s rezortnými výskumnými ústavmi a univerzitami doma i v zahraničí. Výrazne sa zaslúžil o obnovu vydávania vedeckého časopisu Agrochémia, ktorý sa stal súčasťou medzinárodného systému AGRIS FAO. Od roku 1997 až do svojich posledných dní precízne a zodpovedne pracoval ako jeho šéfredaktor a predseda redakčnej rady.
Slovenská odborná verejnosť v ňom stráca významného vedca, pedagóga a svedomitého človeka. Česť jeho pamiatke!
Kolektív KAVR
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že 8. februára 2008 po krátkej a nečakanej chorobe zomrel vo veku 54 rokov pedagóg a vedúci Katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav FZKI
Posledná rozlúčka so zosnulým bola 15. 2. 2008 na cintoríne sv. Cyrila a Metoda na Cabajskej ceste v Nitre.
Narodil sa 8. septembra 1953 v Martine. Mladosť prežil v Nitre, kde ukončil základné i stredoškolské štúdium. V roku 1978 úspešne absolvoval štúdium na Lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene. Od roku 1990 pracoval ako samostatný odborný pracovník a neskôr ako odborný asistent na Katedre poľnohospodárskych meliorácií AF VŠP, kde zabezpečoval výučbu predmetov špeciálna dendrológia, základy lesného hospodárstva a lesotechnické meliorácie, základy lesného hospodárstva a hospodárska úprava lesa a prírodné zdroje regiónov.
V roku 1995 ukončil vedeckú ašpirantúru vo vednom odbore meliorácie. Po vzniku Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva pokračoval v práci na Katedre krajinného plánovania a pozemkových úprav, od roku 2001 ako jej vedúci. V tomto období bol vymenovaný za docenta pre vedný odbor Krajinné inžinierstvo. V roku 2007 požiadal o udelenie titulu profesor v študijnom odbore Krajinárstvo, ktorý mu, žiaľ, už nebude môcť byť udelený.
Vo svojej pedagogickej činnosti sa venoval problematike geografických informačných systémov a ich využitiu v priestorovom plánovaní krajiny. Vychoval mnoho diplomantov a doktorandov. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa stal uznávaným odborníkom u nás aj v zahraničí, o čom svedčí množstvo vedeckých a odborných prác. Zastával viacero významných pracovných a spoločenských funkcií, zanechal za sebou veľké duchovné bohatstvo.
Práca sa mu stala koníčkom. Miloval prírodu, rád cestoval, vytvoril množstvo krásnych umeleckých fotografií. S prirodzenou samozrejmosťou rozdával každému vo svojom okolí vzácne ľudské vlastnosti, životnú múdrosť, pracovitosť, čestnosť, ústretovosť, dobrosrdečnosť. Ivan, nikdy na teba nezabudneme! Česť tvojej pamiatke!
