Šesťčlenná delegácia z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU, vedená dekanom Dr.h.c. prof. Ing. Danielom Bírom, CSc., navštívila od 22. do 30. novembra 2013 Univerzitu Andalas (UA) v Padangu na ostrove Západná Sumatra v Indonézii.
Pracovná cesta bola súčasťou aktivít finančne zabezpečených z prostriedkov ŠF EÚ pod názvom TRIVE. Cieľom bolo nadviazať užšiu spoluprácu s fakultami UA v Padangu. Ako nás informoval dekan prof. D. Bíro, pracovný program našich odborníkov (prof. Ing. Ondrej Debrecéni, CSc., doc. Ing. Anna Trakovická, CSc., prof. Ing. Vladimír Pačuta, CSc., doc. Ing. Milan Šimko, PhD., doc. Ing. Radovan Kasarda, PhD.,) začal nasledujúci deň po príchode. „Hneď ráno sme cestovali na vidiek, na prehliadku šľachtiteľskej a reprodukčnej stanice hovädzieho dobytka. Názov stanica bol na naše pomery honosný. V prevažnej miere išlo o kravy plemena Brahman a ich krížencov s dobytkom simentálskeho typu. Základnou úlohou farmy je zabezpečiť odchov mladého dobytka pre potreby štátneho podporného programu.
Počas cesty sme mali možnosť objavovať krásne zákutia indonézskej prírody a spoznávať miestnu kultúru spolu s jej odlišnosťami. Najväčším šokom pre nás bolo jazdenie v opačnom jazdnom pruhu a dopravný chaos. K najkrajším zážitkom patril pohľad na zrekonštruovaný kráľovský palác Pagaruyung v Batu Sangkar. Pri tejto príležitosti sme sa zoznámili s históriou Minangkabau – mýtu o teľati vodného byvola, ktorý zvíťazil nad obrovským býkom z Jávy. Zároveň sme začali ochutnávať miestne pokrmy a zvykať si na chute tohto exotického ostrova. Jedlo bolo buď štipľavé, na slano či sladko, alebo korenisté, čo v konečnom dôsledku tiež znamenalo štipľavé (ale trochu inak). A v niekoľkých obdobách sme ho vychutnávali počas celého nášho pobytu,“ spomína dekan. Pokiaľ ide o nasledujúce dni, niesli sa v oficiálnom tóne. „Po privítaní na rektoráte UA a prezentácii fakulty sa konali rokovania o finálnej podobe memoranda o porozumení. Príjemne nás prekvapilo, že o podpis memoranda prejavil záujem dekan Agronomickej fakulty (AF) a dekan Zootechnickej fakulty (ZF). Program pokračoval prednáškami na fakultách. Na ZF prezentoval aktuálne poznatky v silážovaní s osobitným dôrazom na kukuricu doc. Milan Šimko, následne doc. Radovan Kasarda vystúpil s prezentáciou z oblasti optimalizácie šľachtiteľských stratégií. Z diskusie so študentmi a pedagógmi vyplynula nevyhnutnosť rozvíjať chov dobytka a najmä zdroje krmív a ich technologickej úpravy. Na AF priblížil poznatky o pestovaní pšenice a cukrovej repy prof. Vladimír Pačuta. Prezentácie zapadli do nasledovného programu, keďže na západnej Sumatre sa rozbieha tzv. pšeničný program v spolupráci s univerzitou v Padangu, osivárskou firmou zo Slovenska a študentmi, ktorí absolvovali semester štúdia na SPU v Nitre. V rámci diskusie rezonovali najmä otázky reálnej spolupráce vo výskume a výmenných pobytov študentov a učiteľov. Po prednáškach sa uskutočnil slávnostný podpis memoranda o spolupráci medzi dekanmi všetkých troch fakúlt.“ Zástupcovia z SPU navštívili aj ekologickú farmu patriacu jednému z profesorov. „Ako väčšina fariem v oblasti mala výmeru asi trištvrte hektára. Pestovali na nej ryžu, zemiaky, čili a nám neznámu listovú zeleninu, chovali pár sliepok a vykrmovali tri kusy dobytka. Farma slúžila na samozásobovanie a predaj prebytkov na trhu v Bukitingi. V Padang Pajangu sme navštívili pestovateľov pšenice. Farmári prenajali pôdu univerzite a podieľali sa na poľných pokusoch. Bolo zaujímavé oboznámiť sa s indonézskym pohľadom na pestovanie. Ostáva dúfať, že tamojší študenti, nielen tí, ktorí boli na Slovensku, ale aj budúci, budú mať možnosť aplikovať súčasné poznatky do podmienok tropického poľnohospodárstva,“ konštatuje dekan Daniel Bíro.
Program delegácie sa naplnil návštevou na Polytechnickom inštitúte UA, Negeri Payakumbuh. Na základe iniciatívy pracovníkov ZF bolo podpísané memorandom o porozumení a spolupráci v oblasti vzdelávania. Čo dodať na záver? „Bolo úžasné vlastnými očami uvidieť Indonéziu, krajinu monzúnov, krásnych až romantických terasovitých ryžových polí, rozľahlých čajovníkových plantáží, vysokých kopcov, exotickej flóry a aktívnych sopiek, ktoré sa občas prebudia bez varovania. Našťastie, na žiadne z prírodných katastrof sme nenarazili. Na druhej strane však vidieť všetky nedostatky rozvíjajúcej sa krajiny, s množstvom odpadkov a nie príliš ústretovým prístupom obyvateľov k okolitému životnému prostrediu. Ľudia sú tu však veľmi milí, priateľskí, mysliaci pozitívne. Naša cesta bola teda úspešná. Jej výsledky však najlepšie zhodnotí až čas,“ uzatvára prof. D. Bíro.
Doc. Ing. Radovan Kasarda, PhD., Renáta Chosraviová
