(Dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Celý aktívny život sme zasvätili náročnej práci v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale aj manažérskej či vzdelávacej činnosti. S poľutovaním a čiastočne s bezradnosťou sme na stretávke diskutovali o ďalšom smerovaní nášho poľnohospodárstva a potravinárstva. Boli sme pri rozvíjajúcom sa hospodárení na pôde, rozvoji vidieka, stabilizácii zamestnanosti na dedinách, využívaní poľnohospodárskej pôdy, podporovaní kultúry a športu na vidieku, budovaní rekreačných zariadení a ďalších aktivít. Viacerí sme si kládli otázky, kam kráča naše súčasne poľnohospodárstvo, keď viac ako polovicu poľnohospodárskych produktov dovážame zo zahraničia. Pritom máme vysoký podiel nezamestnaných na vidieku, vhodné prírodné podmienky na produkciu základných komodít mierneho pásma, zeleniny, ovocia a ostatných produktov špeciálnej rastlinnej výroby. Ešte väčšie hrozby pre našich farmárov sú v živočíšnej výrobe, kde sa významne znižujú stavy základných stád hospodárskych zvierat a je podstatný podiel agrosubjektov, ktoré ustupujú od podnikania v živočíšnej výrobe v dôsledku nižšej konkurencieschopnosti v porovnaní s vyspelými agrárnymi krajinami EÚ. Podľa prieskumov spotrebiteľského správania je v súčasnosti v SR taká situácia, že zákazníci skôr uprednostňujú pri nákupoch nižšie ceny potravín, ako kvalitu. Aj keď po potravinových škandáloch (choroba šialených kráv, vlna vtáčej chrípky, baktérie EHEC, poľský megaškandál s používaním posypovej soli v potravinách a ďalšie potravinové kauzy) sa slovenský zákazník i obchodné reťazce, pomaly začínajú orientovať aj na domácu bezpečnú a zdravotne neškodnú produkciu, čo možno pokladať za pozitívny prístup. Uvedené, ale aj ďalšie aktuálne problémy by mali byť výzvou pre našich mladších kolegov, ako znovu obnoviť domácu poľnohospodársku a potravinársku produkciu na úroveň, ktorú si tradíciami zaslúži.
