Meno: ING. VLADIMÍR VIETORIS, PhD.
Pracovná pozícia: Odborný asistent na Katedre skladovania a spracovania rastlinných produktov FBP
Miesto narodenia: Banská Bystrica
Vek: 35
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Najprv archeológ, potom som mal umelecké ambície a nakoniec som to skĺbil v senzorike a objavujem „krásu“ potravín.
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
Pravdepodobne s Nikolom Teslom, ktorého považujem na najväčšieho génia našej éry. Napriek tomu, ako veľa ľudstvu dal, zomrel chudobný a opustený. Zrejme by sa mi roztriasli kolená a povedal by som len: „Prepáčte, nedáte si čaj? Tá rýchlovarná kanvica pracuje na striedavý prúd…“ Zo súčasníkov mi je sympatický Elon Musk (zatiaľ tiež nedocenený vizionár).
Z čoho ste mali v poslednej dobe najväčšiu radosť?
Z toho, že v mojom okolí sú ľudia, ktorých zasiahlo to, čo robím.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Slovenskú mentalitu. Myslíme v malom, závidíme si úspech. Nadávame všade a na všetko, no pritom sme pasívni niečo zmeniť.
Čo rád čítate (počúvate)? Jednoznačne filmovú hudbu. Knihy v poslednej dobe nejako zanedbávam. Avšak preferujem historickú faktografiu, prípadne životopisy, ale slušný prehľad mám aj v komiksoch.
Ako si dobíjate energiu?
Spánkom, plus keď je najhoršie naordinujem si beh.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Možno nejaký latentný, ktorý sa ešte neprejavil. Vedome o ničom neviem, čo by som chcel na sebe meniť. Možno si nebrať všetko tak osobne a riešiť veci s nadhľadom - vek na to mám.
Aké máte koníčky?
V minulosti hyperaktívne šport. Dnes som po všetkých tých zraneniach trošku spomalil a baví ma cestovať, spoznávať krajiny a kultúry. Sem tam niečo naprogramujem, aby som nevyšiel z cviku, zbieram magnetky z ciest a senzorické knihy všetkých jazykov.
Máte nejaký obľúbený citát?
„Súčasnosť je ich, ale budúcnosť, pre ktorú naozaj pracujem, je moja.“ (samozrejme od N. Teslu)
