58-1-2vino Medzinárodný konkurz vín Austrian Wine Challenge (AWC) patrí medzi päť najvýznamnejších konkurzov vín na svete a počtom vzoriek mu patrí prvenstvo.

Na tohtoročný jubilejný 10. ročník bolo prihlásených 12 299 vzoriek vín z 39 štátov sveta. Prechutnať a zhodnotiť taký počet vzoriek nie je vôbec jednoduché a prináša aj veľkú zodpovednosť zo strany organizačného výboru. Z toho dôvodu sú na hodnotenie prizývaní iba enológovia, ktorí majú medzinárodné osvedčenie a certifikát hodnotiteľa vína podľa príslušných noriem a bohaté degustátorské skúsenosti.

Na tomto prestížnom konkurze Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre zastupovali odborníci z Katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva FZKI, Ing. Ján Mezey, PhD., a Ing. Štefan AIler, PhD., ktorí sa podelili s nami o svoje dojmy a skúsenosti.

Pán inžinier, to, že konkurz je prestížna záležitosť, potvrdzuje aj prihlasovací poplatok - 60 eur za jednu vzorku. A vzoriek bolo skutočne veľa... Dôvod?

Ján Mezey: Napriek vysokému prihlasovaciemu poplatku bol počet prihlásených vzoriek najvyšší v histórii. Dôvodom je, že v prípade získania medaily cena vína rastie. A keďže sa jedná o jednu z najprestížnejších súťaží, medaila má vo vinárskom svete cveng.

Aký je pocit zúčastniť sa na takomto podujatí?

JM: Hodnotil som aj vlani, ale podobne, ako vtedy, aj teraz to boli pocity euforické, najmä čo sa týka rôznorodosti vzoriek, celkovej organizácie, priestorov a vôbec celej atmosféry pri hodnotení. Hodnotitelia mali predpísaný dress-code, nemohli sme prísť oblečení „len tak z ulice“.

Ako a kde prebiehalo hodnotenie?

Štefan Aller: Hodnotenie prebiehalo v šesťčlenných komisiách na vinárskej škole v Klosterneuburgu, historickom satelitnom mestečku Viedne. Snahou organizátorov bolo vytvoriť komisie hodnotiteľov z rôznych štátov.

JM: Samotné hodnotenie začínalo ráno o 9 h a trvalo asi osem hodín. Každý hodnotiteľ sedel vo vlastnej degustačnej kóji, aby nebol ovplyvnený, alebo nemohol ovplyvňovať hodnotenie ostatných členov komisie, na rozdiel od degustácií za okrúhlym stolom. Každý deň mali komisie pripravené dva až tri sety bielych vín, set ružového, alebo šumivého, jeden, alebo dva sety červeného a jeden set sladkých výberov. Každý set mal 20- 25 vzoriek, takže denne sme prechutnali asi 150 vzoriek vín.

Dá sa takýto počet vzoriek vôbec vnímať?

ŠA: Samozrejme, áno. Vyžaduje si to však skúsenosti, prehľad a najmä trénovanie zmyslov, ktoré sa po čase „otupujú“. Záleží od skúseností degustátora, ako to zvládne. Z toho dôvodu sa na konkurze zúčastňujú iba skúsení hodnotitelia.

JM: Zaujímavosťou a určitou skúškou spomínanej „otupenosti“ zmyslov sú posledné dve vzorky každého setu, keď vám nalejú už raz predegustovanú vzorku setu a vy ju máte znova obodovať. Osobne som nemal ani v jednom sete väčší bodový rozdiel ako 1,5 boda a pri väčšine vzoriek som trafil aj číslo vzorky. Treba si každú vzorku akosi zapísať do pamäte a zapamätať si jej charakter. Je to výborný tréning na zmyslovú pamäť.

Akým systémom sa hodnotilo?

ŠA: Hodnotili sme 100-bodovým systémom podľa medzinárodnej únie enológov s tým rozdielom, že na bodovací hárok sa po prechutnaní vzorky písal hneď počet bodov. Na väčšine súťaží sa hodnotí samostatne farba, vôňa a chuť vína a podľa výsledného súčtu sa určí počet bodov. Body šiestich členov komisie sa pozbierali, škrtla sa najvyššia a najnižšia hodnota a výsledok bol priemer zvyšných hodnôt, alebo ak chcete, hodnotilo sa váženým priemerom.

JM: Podľa niektorých hodnotiteľov je barbarské písať hneď „z fleku“ body, ale podľa môjho názoru je to v poriadku, najmä pri mladých vínach. Pri červených rezervách a starších vínach mi chýbala dekantácia vína, po ktorej by sa víno „nadýchlo“, prekysličilo a bolo by lepšie, ale žiaľ, nebol na to čas. Utrpeli tým veľké červené vína z Rioje, talianske Barbaresca a Barola a niektoré austrálske Syrahy, ale skúsený degustátor práve toto vie a naboduje ho tak, ako treba. Aj tak bola škoda, že niektoré z veľkých vín sme len prechutnali a nevychutnali si ich.

Aké kategórie vína sa hodnotili?

ŠA: Na bežných súťažiach je zvyčajne 6 - 8 kategórií, rozdelených na biele, červené a ružové vína. Ďalšie delenie je podľa obsahu zvyškového cukru na suché, polosuché, polosladké a sladké. Všetko závisí od počtu vzoriek. Na tohtoročnom AWC Vienna bolo 37 kategórií, delených väčšinou podľa odrôd, ktoré museli byť ešte rozdelené podľa obsahu alkoholu do 12,9 % a nad 13 %.

JM: Zaujímavosťou a pre mňa exotikou boli kategórie ako Sangiovese, Tempranillo, rezervy červené a biele, fortifikované a likérové vína portského typu.

Kto zvíťazil?

JM: Toto sa ešte nedá povedať, pretože po tomto kole hodnotenia bude prebiehať koncom septembra tzv. mastertasting. Tam sa dostanú najvyššie hodnotené vína jednotlivých kategórií, z ktorých sa určí víťaz na základe penalizačných bodov v rozstrele. To znamená, že do superfinále sa dostane šesť najlepších vín z mastertastingu v každej kategórii a titul šampióna získa víno, ktoré bude na najvyššom mieste. Víťazi budú vyhlásení v polovici novembra a slávnostný galavečer spojený s odovzdávaním cien bude na Viedenskej radnici za účasti vysokých štátnikov a 3-tisíc pozvaných hostí. Medzi nimi sa možno objavíme aj my.

Ako sú na tom naši vinári?

ŠA: Keďže vzorky sa hodnotia anonymne, nemáme možnosť zistiť od koho vína pochádzajú. Na tejto súťaži však pravidelne získavajú medaily aj naši vinári. Historickým úspechom Slovenska je šesť zlatých medailí z vinárstva Žitavské vinice, o ktoré sa starajú naši absolventi Jožko Teplan a Tomáš Strelinger.

JM: Pokiaľ si pamätám, tak vlani získalo Slovensko 33 zlatých a 87 strieborných medailí. To svedčí o narastajúcej kvalite najmä bielych vín. Osobne som pri hodnotení registroval viacero slovenských vín, ktoré majú osobitý charakter, ktorý je pre mňa veľmi príjemný.

Máte pre našich vinárov nejakú radu alebo odkaz?

ŠA: a JM: Radi by sme podotkli a posmelili konzumentov vína, aby pri kupovaní tohto moku uprednostňovali vína od slovenských producentov, pretože v posledných rokoch išla kvalita vína výrazne nahor, a to aj pri červených vínach, najmä zo slovenských novošľachtencov.