S mottom: „Vezmi si čas na priateľov skôr, než ti priateľov vezme čas.“
Ako mladí absolventi stredných škôl sme v roku 1958 prekročili prah Vysokej školy poľnohospodárskej v starobylej Nitre, aby sme naplnili svoje ciele i túžbu našich rodičov, aby sme sa stali vzdelanými poľnohospodármi a pokračovali v tradíciách dorábania chleba a ostatných potravín na prospech ľudí. Väčšina z nás sa narodila v zložitom období pred 2. svetovou vojnou a na našu alma mater sme prišli študovať v čase ďalšej nedobrovoľnej etapy kolektivizácie poľnohospodárstva. Do 1. ročníka dennej formy štúdia nastúpilo 150 študentov, postupne sa však niektorí vzdali ďalšieho štúdia.
Po 2. ročníku odišli štyria študovať do Plovdivu v Bulharsku a šiesti do Lednice na Morave. V poslednom ročníku šiesti prešli na štúdium popri zamestnaní. V tom čase sme po ukončení štúdia nastupovali do pracovného procesu v zelenom sektore na umiestnenky. Čas pre nás seniorov veľmi rýchlo plynie. Stretávali sme sa ako absolventi vždy po piatich rokoch od skončenia vysokoškolského štúdia v Nitre. Aj stretnutie po 50-tich, ktoré sa konalo koncom júla v Agroinštitúte s účasťou 42 absolventov, bolo príležitosťou zaspomínať si na uplynulé roky štúdia, aktívnu prácu, rodinný život, ale aj na veselé a smutné prechodné obdobia. Motto nášho stretnutia vystihlo podstatu jubilejnej stretávky, veď k tomu dňu nás opustilo 31 priateliek a priateľov, ktorým sme vzdali úctu minútou tichej spomienky. V tomto príspevku chceme vyjadriť úprimné poďakovanie našej alma mater za dobrú výchovu a vzdelanie, ktoré sme získali štúdiom a ďalej uplatňovali, ale i rozvíjali v profesijnom i osobnom živote.
Rád uvádzam, že z našich kolegov bolo 12 vysokoškolských učiteľov, z toho 1 profesor, 7 docentov, získali sme 1 akademický titul DrSc. a 17 akademických titulov (CSc., PhD.). V pedagogickom procese na stredných školách pracovalo 8 kolegýň a kolegov. Vo funkcii riaditeľa pracovalo 25 našich absolventov, ďalších 15 vo funkcii predsedov jednotných roľníckych družstiev. Väčšina ostatných kolegov boli významní agronómovia, zootechnici a ekonómovia poľnohospodárskych podnikov. Nemôžem nespomenúť nášho kolegu A. Korema z Drienovej, ktorý emigroval v roku 1968 do Kanady. Odtiaľ sa dostal do Ghany, kde pôsobil v oblasti poľnohospodárstva, školstva a osvety. V tamojších novinách publikoval dve tisícky príspevkov, vydal niekoľko knižných publikácií, bol členom Národnej školskej komisie, pomáhal v boji s chudobou. Zomrel ako 65-ročný. Redaktormi časopisu Poľnohospodár počas štúdia boli aj naši kolegovia - V. Markovič a O. Lastivka, ktorí už tiež, žiaľ, nie sú medzi nami. Počas stretnutia sme rozprávali o širokej palete rodinných, osobných i zdravotných problémov, ale nevyhli sme sa ani aktuálnym problémom nášho zeleného sektora.
(O pohľade našich bývalých absolventov na súčasné poľnohospodárstvo čítajte v nasledujúcom čísle.)
Prof. Ing. Dušan Šimo, PhD.
