Meno prof. Ing. Marka Hala , PhD., z Katedry špeciálnej zootechniky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre je dobre známe najmä chovateľom koní a odbornej verejnosti na Slovensku zaoberajúcej sa problematikou hipológie.
Je garantom bakalárskeho študijného programu hipológia, zameraného na chov a využitie koní, vyučovaného na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov SPU, predsedom Zväzu chovateľov koní na Slovensku, členom komisií pre výbery žrebcov a predsedom výberovej komisie MP SR.
Svoj život ste spojili s koňmi. Ako ste sa k nim dostali a kedy ste sa prvýkrát ocitli v sedle?
Vyrastal som s nimi prakticky od malička. Môj starý otec mal doma ťažné kone a každý deň som mal možnosť sa okolo nich „motať“, neskôr mu pomáhať a za odmenu si posedieť na ich chrbte. Keď som mal 13 rokov začal som navštevovať jazdecký klub pri Strednej poľnohospodárskej škole v Topoľčanoch. Mojím učiteľom a vzorom bol tréner pán Slezák - bol to taký „zaklínač“ koní, všetko o nich vedel a veľmi som ho obdivoval.
V literatúre som sa neraz stretla s myšlienkou, že kôň je osobnosť. Súhlasíte?
Kôň je so svojimi hlboko zakorenenými inštinktmi jednoznačne „osobnosť“. Na rozdiel od ľudí má okrem piatich zmyslov vyvinutý aj ďalší - oveľa intenzívnejší – vynikajúcu vnímavosť. Je veľmi citlivý a vnímavý. Človek mu pomáha každodenným tréningom rozvíjať schopnosti a to všetko mu dáva väčšiu šancu byť silnejším a výraznejším.
Čo si na koňoch najviac vážite?
Predovšetkým to, že naučia človeka zodpovednosti a lepšie pochopiť partnerstvo. Kôň vás spozná aj po rokoch, keď si vás obľúbil, nezabudne. Aj arabské príslovie hovorí: „Kôň pozná svojho jazdca lepšie ako jazdec svojho koňa.“ Kôň veľmi dobre pozná, keď na ňom sedí začiatočník, ktorý mu nerozumie. Vtedy si robí čo chce. Zvyčajne sa začiatočníci snažia dávať najavo silu, ale to nie je správne. Treba sa naučiť, ako ho viesť. Vtedy spoznáte, že pod vami reaguje na jemný pohyb nôh, na váhu v sedle či jej prenášanie do strán, na tlak. Trvá dosť dlho, kým sa všetko človek naučí, ale keď to už zvládne, je to nádherný pocit. Za trpezlivosť sa vám kôň určite odvďačí.
Ktorý zmysel má kôň najviac vyvinutý?
Čuch a sluch. Odborníci, zaoberajúci sa fyziológiou tohto zvieraťa, poukazujú na to, že sluch má lepší ako mačka, čuch lepší ako pes a je citlivý na zmeny počasia. Zrak pre koňa nemá taký veľký význam ako pre človeka. Je očividné, že zle vidí do diaľky, zato veľmi dobre do blízka a v tme.
Je zrejmé, že osud koňa predurčilo kopyto...
Presne tak. Od toho, v akom stave sa nachádza, závisí nielen výkon, športový úspech, ale aj zdravie zvieraťa. Dobré podkutie zabráni predčasnému opotrebeniu a zraneniu končatín koňa. Tradičný symbol šťastia – podkova - sa k nám dostal z dávnej doby. Podkúvanie koní tzv. hiposandále, akási obuv z lyka a kože so železnými podrážkami je doložené už u Keltov. Známe je, že kone Džingischána mali kopytá zabalené do kože. Ale oveľa skôr Rimania upevňovali koňom na nohy masívne „hipotopánky“ zo železa. V 16. storočí sa objavili podkovy, ktoré nielen chránia kopytá, ale môžu ich aj liečiť či odstrániť nedostatky, niečo ako ortopedická obuv pre kone. Forma podkovy sa počas histórie príliš nezmenila, ale dnes ju už nevyrábajú iba zo železa, napr. dostihové kone nosia ľahkú hliníkovú „obuv“.
Ste garantom bakalárskeho študijného programu hipológia na FAPZ, ktorý má v tomto roku prvé absolventky. Ako si spomínate na začiatky, keď ste vytvárali tento študijný program? Splnili sa vaše očakávania?
Bolo to veľmi pekné obdobie a stretol som sa s maximálnou podporou zo strany vedenia fakulty či katedry. Veľmi si cením všetkých kolegov, ktorí učia v tomto študijnom programe, lebo s ochotou pripravovali výučbu nových predmetov a svoj predmet inovovali tak, aby sa modelovým zvieraťom stal kôň. Dúfam, že tento trend si udržíme i naďalej, lebo tým vzbudzujeme záujem u študentov.
Je veľký záujem o tento študijný odbor?
Máme oveľa viac záujemcov, ako môžeme prijať. Táto skutočnosť nás teší i zaväzuje. Musíme sa snažiť neustále skvalitňovať vyučovací proces, študentom poskytnúť najnovšie poznatky z oblasti chovu koní a možnosti realizácie v Jazdeckom centre SPU, ktorým sa stávame unikátnymi. Je málo univerzít s podobným študijným programom a ešte menej s jazdeckým centrom priamo v areáli univerzity a s možnosťami realizácie základného výskumu a prenosu do praxe.
Ako vidíte budúcnosť chovu koní na Slovensku?
Po dlhých rokoch poklesu početných stavov koní a kvalitatívnej úrovne sa chov týchto ušľachtilých zvierat na Slovensku dostáva na slušnú úroveň. Naši jazdci dosahujú veľmi dobré výsledky na kvalitne obsadených
pretekoch v zahraničí, chovatelia využívajú kvalitných plemenníkov a svoje chovateľské úspechy úspešne predvádzajú na domácich a zahraničných podujatiach. Týmto sa vytvára kvalitný základ pre zvyšovanie stavu koní, ktoré sa stávajú partnerom pre šport či relax a budujú si dôležité postavenie v ekonomike. Chov koní je aj jedna z významných možností zvyšovania zamestnanosti a rozvoja vidieka. Preto je budúcnosť chovu koní na Slovensku veľmi priaznivá.
Leto nám zvyčajne prináša zaslúžený oddych. Ako ho plánujete stráviť?
Chcem ho mať oddychové - budem so synom na pretekoch, na dovolenke, ale plánujem tiež dokončiť skriptá z jazdectva a dúfam, že sa nám podarí vybudovať v Jazdeckom centre SPU novú jazdiareň.
Renáta Chosraviová
Prof. Ing. Marko Halo, PhD.
Pred 3 500 rokmi cyperský kráľ poslal egyptskému faraónovi Amenhotepovi III. list, ktorý začal tradičným želaním: „Želám vám, vašej rodine a vašim koňom dobré zdravie.“ Takýto úvod v oficiálnom dokumente nie je prekvapujúci, veď kone odnepamäti hrali dôležitú úlohu v ľudskom živote. Akú len prácu nevykonávali! Bojovali, poľovali, prevážali poštu, cestujúcich, rôzne tovary a náklady, orali, siali, zvážali úrodu, zúčastňovali sa na súťažiach, boli hrdinami strieborného plátna, ale i zdrojom mäsa. Zdalo by sa, že v dnešnej modernej pretechnizovanej dobe strácajú svoj význam. Nie je to však tak. Ku koňom sa vracia ich bývalá popularita. Pod sedlom hraničiarov, lesníkov, poľovníkov, pastierov, geológov, turistov či športovcov, ale aj na tých miestach, kde nie sú vybudované cesty pre autá, budú ešte dlho slúžiť človeku.
