Ing. MÁRIA DEBRECÉNIOVÁ, CSc., je absolventkou Agronomickej fakulty SPU v Nitre, odbor fytotechnický. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka štátneho podniku Agroinštitút v Nitre.
Ako si spomínate na štúdium na SPU? Splnilo vaše očakávania? Pomohlo vám vo vašej profesii?
Na štúdium na SPU mám len tie najkrajšie spomienky. Počas neho som sa stretla s mnohými pedagogickými i vedeckými osobnosťami, ktoré ma ovplyvnili v mojom smerovaní. Okrem štúdia som sa venovala aj svojmu koníčku - spievala som vo FS Zobor. Zážitky z tohto obdobia len umocňujú moje spomienky a silný vzťah k SPU. Je pravda, že počas ďalšej kariéry som sa musela ešte veľa učiť, ale štúdium mi dalo smerovanie a otvorilo možnosti. Naučila som sa, že úspech neprichádza rýchlo ani ľahko. Vzťah k poľnohospodárstvu, ktorý som dostala už doma, ale najmä znalosť jazykov, mi pomohli v doterajšej kariére a stali sa vysokou pridanou hodnotou v mojej kvalifikácii.
Jedna z činností Agroinštitútu je analýza výsledkov vzdelávania a monitorovanie potrieb na trhu práce. Ako hodnotíte súčasnú situáciu na poľnohospodárskom trhu práce? Aké šance uplatniť sa majú dnes absolventi poľnohospodárskych odborov?
Hodnotiť situáciu na trhu práce v sektore poľnohospodárstva je ťažké. Stretávame sa s veľmi rozporuplnými názormi. Silným kritikám je podrobovaný aj celý systém vzdelávania a odbornej prípravy. Napríklad v najnovšej Analýze vzdelávacích potrieb zamestnancov podnikateľských subjektov pôsobiacich na vidieku, spracovanej SPPK a firmou Trexima Bratislava, s.r.o., sa v závere uvádza, že nevyhnutné zmeny v systéme vzdelávania a odbornej prípravy sú odrazom aktuálnej ekonomickej situácie a nedostatku vysokošpecializovaných a kvalifikovaných pracovníkov na trhu práce. Toto sa uvádza v analýze napriek tomu, že formálne vzdelávanie v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rozvoja vidieka a veterinárnych vied zabezpečuje 62 stredných odborných škôl, tri univerzity a ďalšie vzdelávanie zabezpečuje viacero rezortných inštitúcií. Je známe, že v rezorte je veľmi nepriaznivá veková štruktúra zamestnancov (nad 55 rokov), a tak by sa mohlo zdať, že pred absolventmi sa objavujú nové možnosti a výzvy. Vážnou otázkou je nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a výstupmi vzdelávania, ktorý sa prejavuje v nevhodnej štruktúre absolventov, pričom zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov vysokú mieru praktických zručností, teoretických
vedomostí a osobnostných kompetencií a to hlavne technických, ale aj riadiacich. Pravdou je, že dnešným absolventom chýba kontakt s výrobnou praxou a nielen príležitosti, ale žiaľ, veľakrát aj motivácia pracovať v odbore, ktorý vyštudovali.
Prečo podľa vás mladí ľudia nemajú záujem o prácu na vidieku?
Podľa môjho názoru je polemická nielen otázka záujmu mladých ľudí o štúdium na školách so zmeraním na poľnohospodárstvo, ale rovnako aj otázka ich záujmu o prácu a život na vidieku. Je pomerne zložité odhadnúť trendy vývoja poľnohospodárstva, ktoré je v súčasnosti na rozhraní medzi tradičným farmárčením a agrokombinátmi na výrobu potravinových zdrojov. Je otázne, kam v tomto vývoji smeruje Slovensko. S tým všetkým súvisí aj potreba odborníkov. Často si v týchto súvislostiach spomínam na slová akademika Emila Špaldona, ktorý nám na prednáškach z rastlinnej výroby prízvukoval, že sme si vybrali jedno z najkrajších a najpotrebnejších povolaní, ktoré je spojené s nasýtením ľudí. V tomto zmysle zostávam optimistom, že odborníkov v rôznej kvalifikačnej štruktúre pre výrobu potravinových zdrojov a potravín bude vždy treba. Aj keď paradoxne dnes sa javí, že ich je prebytok a viac sa skloňuje nová kvalita pracovnej sily. Pevne verím, že sa mladí na vidiek budú vracať. Chce to však jasnejšiu podporu a stimuly zo strany štátu pri posilňovaní ekonomického potenciálu vidieckych oblastí a jasnú víziu kam by malo smerovať naše poľnohospodárstvo, aj keď rámce spoločnej poľnohospodárskej politiky sú viac-menej dané.
Nedávno ste podpísali memorandum o spolupráci Agroinštitútu s SPU v Nitre. Čo očakávate od tejto kooperácie a do akých oblastí smeruje?
Spolupráca medzi našimi inštitúciami má dlhú a prirodzenú tradíciu. Veď až štyria z našich bývalých riaditeľov boli absolventi SPU. Dohoda sa týka spolupráce v oblasti ďalšieho vzdelávania, rozvoja pôdohospodárskeho poradenského systému, organizovania odborných podujatí, ale aj partnerstva v rôznych projektoch, napr. v rámci programu Leonardo da Vinci. Za veľmi významnú považujem spoluprácu na
budovaní medzinárodného informačného systému AGRIS FAO a spoločné aktivity Slovenskej poľnohospodárskej knižnice a Depozitnej knižnice FAO. Veľmi si cením spoluprácu a členstvo kolegov z SPU v redakčnej rade a ich aktívne prispievanie do 75-ročného česko-slovenského odborného časopisu Zemědelská/ Pôdohospodárska škola, vydávaného Agroinštitútom spolu s Ústavom poľnohospodárskej ekonomiky a informácií v Prahe. Už po tretíkrát bol Agroinštitút partnerom na Dňoch kariéry FEM, každoročne na jednotlivých útvaroch nášho podniku praxujú študenti SPU, ale aj zo zahraničia v rámci programov mobility. Veľmi zaujímavé sú aj spoločné aktivity SPU s informačným centrom Europe Direct, ktorého sme hosťujúcou štruktúrou.
Aký je váš profesionálny sen?
Veľmi prozaický – udržať pozíciu a meno Agroinštitútu. Chcem podporovať atmosféru spolupatričnosti a spolupráce v podniku, motiváciu spolupracovníkov, a to všetko s cieľom zvyšovať kvalitu celého spektra našich služieb so zameraním na potreby našich hlavných klientov – poľnohospodárov.
A aké je vaše životné krédo?
Záleží na každom dni, na tom, aby sme dokázali vždy poctivo zastať svoje životné role. A tiež na tom, aby sme boli obklopení ľuďmi, ktorí majú rovnaké hodnoty. Som rada, že mám okolo seba takých ľudí - svoju rodinu, priateľov a chvalabohu aj mnohých kolegov na Agroinštitúte.
