19-20kovar Ing. Vladimír Kovár, čerstvý absolvent Technickej fakulty (TF) SPU v Nitre, známa tvár na doskách Divadla A. Bagara v Nitre, je aj úspešným muzikantom. Tanec, divadlo a hudba sú jeho najväčšou vášňou. Verí, že aj vďaka svojím koníčkom to raz v živote niekam dotiahne, aj keď momentálne ho najviac teší zabávať ľudí. V skupine Zoči Voči, ktorej hudobný štýl je zmes punku, metalu, metalcore a rocku, hrá na bicie.

Od futbalu k tancu
Keďže Vladimír bol odmalička neposedný, otec mu vybral aktivitu, zodpovedajúcu jeho temperamentu - futbal. „Detstvo som strávil na futbalovom ihrisku, od 6 do 11 rokov som hral za FC Nitra. Mama sa však domnievala, že moju hyperaktivitu treba nasmerovať inou cestou a ako osemročného ma zapísala na spoločenské tance. Po dvoch rokoch som sa dostal na súťaže. Náročné trénovanie sa s futbalom nedalo kombinovať. Navyše, tréner tanca Ing. Peter Ivanič videl vo mne a mojej partnerke Daniele Maťovej - mimochodom, v minulom roku absolventke FEM SPU - talent, takže som „presedlal“ iba na tanec,“ spomína Vladimír. Darilo sa im skvele a hoci obaja boli veľmi mladí, rýchlo postupovali v kategóriách. „Vyhrali sme mnoho súťaží, o čom svedčia aj medaily a pochvaly, ktoré majú čestné miesto v mojej izbe. Jeden z najväčších úspechov sme dosiahli v roku 2003, keď sme vyhrali 2. miesto na Majstrovstvách SR a stali sa vicemajstrami v juniorskej kategórii. Neskôr sa nám opäť podarilo zdolať najvyššiu „A“ kategóriu v štandardných a latinsko-amerických tancoch.“ Prelomovým bol rok 2005, keď museli skončiť s tancom kvôli Danieliným zdravotným problémom. Novú partnerku Vladimír nechcel.

Herec i hudobník

V tomto období začal 16-ročný mladík hrať v ochotníckom divadle v Dražovciach, kde stvárnil svoju prvú rolu – postavu Kuba v inscenácii s rovnomenným názvom od Jozefa Hollého. „Pre začínajúceho herca to bola náročná úloha, veď patrila k titulným. No režisér Eduard Doman mi veril. Nesklamal som, ba dokonca som zaznamenal úspech. Najväčší sme však zožali spoločne, keď nás pozvali Slováci žijúci v Nemecku vystúpiť s týmto predstavením v Mannheime a Kolíne. Vidieť, ako sme hrou dojali tých, ktorí roky nepočuli rodný jazyk, bolo to pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Neskôr sme hrali ešte niekoľko úspešných, aj keď menších predstavení, napríklad ľudovú veselohru v jednom dejstve od Jozefa Korbačku Tri vrecia zemiakov, ale postava Kuba zostala mojou srdcovkou,“ spomína Vladimír na svoje pôsobenie v ochotníckom divadle. V roku 2007 ho Igor Jágerský, tréner tanca z Bratislavy, angažoval ako tanečníka do inscenácie Modrá ruža v DAB v Nitre. „Po tomto vystúpení mi šéfka umeleckého súboru DAB Eva Pavlíková ponúkla vedľajšiu úlohu po boku Zuzany Porubjakovej v predstavení Piargy. S radosťou som ju prijal. Po nej prišli ďalšie, napr. v predstavení Kráľ Lear, kde som využil aj svoje bubenícke nadanie, keďže som vtedy už dlhší čas hral na bicie.“ V DAB ho diváci mohli uvidieť aj v predstavení Adam Šangala, do ktorého „naskočil“ až v roku 2011 a vystupoval v ňom až do derniéry. Medzitým si zahral aj v divadelnom združení Le mon pod vedením režiséra Petra Oravca. Hry - Prometheus, Princ Bajaja a najmä univerzitné predstavenie Jozef a jeho zázračný plášť a Ples upírov, zaznamenali veľký divácky úspech.
V kapele Zoči Voči
V súčasnosti pred divadelnými doskami Vladimír uprednostňuje muzikantský život v kapele Zoči Voči, v ktorej hrá spolu s Janom Pisoňom (spev, gitara) a študentmi TF SPU - Ing. Michalom Žitňanským (spev, bicie) a Bc. Filipom Mikom (spev, basová gitara). „So založením kapely nám veľmi pomohol Michalov otec Ing. Ján Žitňanský, PhD., pedagóg na TF a člen hudobnej skupiny Profil. Naučil nás hrať na gitare a zohnal nám aj aparatúru. Skúšky prebiehali u Michala v garáži a v pivnici. Určite to bolo lepšie, ako flákať sa po uliciach. Vytrvalo sme trénovali a kráčali za svojím cieľom. Prvý koncert sme mali v roku 2005 v Nitre. O päť rokov
neskôr sme nahrali prvý album S tebou idem ďalej a prvý raz sme dostali pozvánku na väčšie festivaly Summer orange. To nás veľmi povzbudilo. V roku 2011 sme vydali druhý album Nikto z nás nie je bez chýb, ktorý nás posunul ešte vyššie – v jeseni sme zažili úžasné MONSTER ENERGY TOUR 2011, kde sme mali návštevnosť v kluboch v priemere 400 mladých ľudí. V minulom roku sme už vystupovali na väčšine veľkých festivalov na Slovensku a v Čechách, kde sa nám v súčasnosti tiež darí zviditeľniť,“ hodnotí činnosť kapely Vladimír.
A ako ďalej....
Pokiaľ ide o Vladimírove plány do budúcnosti, spája ich s práve úspešným ukončením inžinierskeho štúdia. „Univerzita ma naučila spoliehať sa len seba a tvrdo pracovať, keď chcem niečo dosiahnuť. Nikdy som nemal žiadne idoly, ale snažím sa učiť od ľudí a osvojiť si to najlepšie. Stále verím, že úprimných ľudí je viac ako falošníkov a neprajníkov.“ Aj tieto slová charakterizujú Vladimíra ako húževnatého a pozitívneho človeka, ktorý sa vždy snaží rozdávať úsmevy. V súčasnosti plánuje venovať sa čo najviac kapele. „Vždy som sa rád prezentoval pred publikom. Občas síce cítim trému a napätie, najmä pred veľkými koncertmi, ale to ma burcuje podať lepší výkon. Recept na úspech je podľa mňa jediný – pozitívne myslieť, robiť čo najlepšie to, čomu veríš, a vytrvalo ísť za svojím cieľom,“ uzatvára Vladimír.