predĺženie ľudského života, zlepšenie jeho kvality a zníženie úmrtnosti a chorobnosti sú už desaťročia najvážnejšími problémami vo svete, ale aj u nás.
Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory zapríčiňujúce poškodenie zdravia, ale i úmrtia ľudí, patrí fajčenie, preto 31. máj je každoročne vyhlásený za Svetový deň bez tabaku. Podľa údajov WHO fajčí vo svete vyše 1,2 miliardy ľudí nad 15 rokov, a preto sa fajčenie považuje za najrozšírenejšiu „tolerovanú“ toxikomániu vo svete. Zistenia vyplývajúce z prieskumu EÚ o postojoch Európanov k tabaku uvádzajú, že počet denne vyfajčených cigariet je 14,2 ks. Fajčenie patrí medzi nepríjemné zlozvyky, ktoré škodia nielen fajčiarom, ale aj ich okoliu. Vo svete ročne zomiera predčasne a zbytočne takmer 5 miliónov ľudí. V EÚ je to vyše 650-tisíc a v SR vyše 11-tisíc. V prevažnej väčšine sú to aktívni, ale i pasívni fajčiari, ktorí zomierajú hlavne na kardiovaskulárne ochorenia (infarkt myokardu a porážku) nádorové ochorenia (najmä rakovina pľúc, ale aj všetky ostatné druhy nádorov), ako aj na ochorenia dýchacích orgánov (CHOCHP, bronchiálna astma, zápaly pľúc). WHO predpokladá, že keď sa vo svete nezníži počet fajčiarov, tak v roku 2020 - 2025 zomrie ročne vo svete na následky fajčenia okolo 10 miliónov ľudí. Tabak obsahuje asi 4000 chemických látok, ktoré môžu byť vo forme plynu alebo pevných častíc. Tieto látky sú absorbované pomocou dýchacej sústavy a vstupujú do všetkých častí ľudského tela, v dôsledku čoho spôsobujú rôzne poškodenia. Približne 60 z nich súvisí so vznikom nádorových ochorení. Rakovina pľúc sa najčastejšie spája s fajčením. Zabíja viac ľudí ako ktorýkoľvek iný typ rakoviny. Za posledných 20 rokov výskyt rakoviny pľúc u mužov vo veku do 65 rokov síce trvalo klesá, ale naopak v tomto období bol zaznamenaný rastúci výskyt u žien. John Dalli, európsky komisár pre zdravie a spotrebiteľskú politiku, uviedol: „Som hlboko znepokojený skutočnosťou, že väčšina Európanov začína fajčiť v ranej mladosti, pred dovŕšením 18. narodenín. Vzrastá najmä podiel fajčenia u mladých dievčat. Tieto veľmi často začínajú fajčiť len preto, že je to „módne“, resp. že sú vtedy „in“ alebo kvôli tomu, aby schudli, čo sa však nezakladá na pravde. Neuvedomujú si, že práve organizmu mladých dievčat je osobitne citlivý na škodlivé účinky fajčenia, najmä na výskyt rakoviny v neskoršom období života. Ako možno bojovať proti fajčeniu? V prvom rade je to prostredníctvom edukácie a osvety – poukazovať na škodlivé účinky fajčenia na ľudský organizmus všetkými možnými formami, napr. i uvádzaním obrázkov rakoviny pľúc na škatuľkách cigariet. Až 33 % fajčiarov a bývalých fajčiarov v EÚ uvádza, že zdravotné varovania na baleniach tabakových výrobkov majú alebo mali vplyv na ich postoje a správanie, pokiaľ ide o fajčenie. Ďalšou možnosťou je stále viac a viac uplatňovať v praxi protifajčiarske zákony. Musíme si však uvedomiť, že žiadne opatrenia nebudú účinné, kým nezačneme každý sám od seba.
