Skromnosť, pracovitosť, cieľavedomosť a húževnatosť charakterizujú vedca veľkého formátu, akademika Emila Špaldona, ktorý sa 12. mája 2013 dožil 95 rokov.
Rodák z Čadce študoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity, neskôr na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte ČVUT a v rokoch 1939 – 1941 na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe. Diplom poľnohospodárskeho inžiniera získal v roku 1941 na SVŠT v Bratislave. Po ukončení VŠ pôsobil ako riaditeľ na Družstve pre pestovanie papriky v Pate a aktívne sa zapojil do riešenia pestovania a spracovania papriky na Slovensku. V roku 1948 vyšla jeho prvá vedecká monografia Koreninová paprika. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na ČVUT v Prahe, o rok neskôr sa ako 29-ročný stal najmladším vysokoškolským profesorom na VŠPLI v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby. Túto funkciu zastával až do roku 1985. Pod jeho vedením sa VŠP, dnes SPU v Nitre stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou nielen doma, ale aj v zahraničí. V rokoch 1952 - 1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958 - 1966 rektorom VŠP. Pod jeho vedením sa realizovala aj výstavba moderného komplexu školy, ktorý od 60-tych rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt Nitry. S rozvojom VŠ bol spätý i rozvoj vedeckovýskumnej základne. E. Špaldon sa aktívne podieľal na organizácii vedeckého života na Slovensku. Pod jeho vedením sa konali vedecké podujatia zamerané na semenárstvo, pestovanie tabaku, hustosiatych obilnín, zúrodňovanie pieskov a iné. Jeho vedecká osobnosť prerástla slovenské, resp. česko-slovenské pomery, stala sa známou nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. V roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko- -lesníckych vied na ČSAV v Prahe. S jeho osobou sa spája realizácia slovenského sna o sebestačnosti. Prispel k nemu predovšetkým teoretickým rozpracovaním vedecky zdôvodnenej delenej výživy pšenice ozimnej dusíkom, ktorá vošla do povedomia vedeckej a odbornej verejnosti ako „nitratácia“. Vypracoval pre agrobiologické podmienky Slovenska teoretické a praktické základy tvorby a redukcie úrodotvorných prvkov, systém výživy a hnojenia s využitím možnosti biologickej racionalizácie, lepšieho využitia materiálnych a energetických vstupov.
Za zlatú niť vedúcu k trvalému úspechu v rastlinnej výrobe považoval biologickú kontrolu ako tok objektívnych informácií pre uvedomelé a nutné rozhodovanie agronóma. Počas svojej aktívnej pedagogickej a vedeckej činnosti napísal 14 knižných publikácií vrátane dvoch monografií a dvoch učebníc. Publikoval viac ako 200 pôvodných vedeckých prác doma i v zahraničí a 23 odborných prác. Vychoval 55 ašpirantov, 10 docentov a 8 doktorov vied. Akademik Emil Špaldon je nositeľom mnohých významných ocenení, medzi nimi štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a rozvoj vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva. Stal sa čestným doktorom Univerzity sv. Štefana v Gödöllő, Univerzity poľnohospodárskych vied v Bukurešti a SPU v Nitre. Je čestným občanom rodného mesta Čadce, ale aj Nitry, kde prežil takmer celý svoj produktívny život.
Pri príležitosti 95. narodenín mu Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave udelila Pamätnú plaketu Juraja Fándlyho. Pánovi akademikovi do ďalších rokov želáme´veľa dobrého zdravia a pekných slnečných dní, aby sa ešte dlho mohol držať svojho životného kréda: „Včerajšok je minulosť, zajtrajšok tajomstvo, dnešok dar... a preto prítomnosť je podstatná...“
Kolektív Katedry rastlinnej výroby SPU
Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave udelila akademikovi E. Špaldonovi pri príležitosti jeho 95. narodenín Pamätnú plaketu Juraja Fándlyho.
