V dnešnej dobe globalizácie sa významnou súčasťou ľudského kapitálu stala schopnosť cudzojazyčnej komunikácie. Potrebu ovládať dva cudzie jazyky nielen deklarujú, ale aj významne podporujú orgány Európskej únie (vzdelávacie projekty Európskej rady, Európsky rok jazyka 2001, Medzinárodný rok interkulturálnej komunikácie 2006 a pod.).
V posledných desaťročiach najmä v západných krajinách rastie záujem o štúdium ruského jazyka (RJ). Jeho renesancia teší aj dlhoročnú ruštinárku na SPU, PhDr. Valentínu Gálovú z Katedry jazykov FEM.
Pani doktorka ako dlho vyučujete ruštinu na SPU?
V roku 1972 som ukončila štúdium na FF UK v Prahe a začala som vyučovať ruštinu na SPU v Nitre – je to už 40 rokov.
Aký je v súčasnosti záujem o štúdium tohto jazyka?
Keď to máme hodnotiť, treba nahliadnuť do situácie spred 20-tich rokov. V 90-tych rokoch minulého storočia sa vo väčšine prípadov (aj v snahe po tzv. „progresívnosti“) výučba RJ úplne zrušila a mnohí ruštinári stratili úväzky. Dnes je situácia úplne iná. V súvislosti so zmenami v Ruskej federácii v posledných desaťročiach rastie záujem o štúdium RJ najmä v západných krajinách. A ako druhý jazyk, po angličtine, začína
byť atraktívna aj pre čoraz viac mladých Slovákov. Odborníci sa zhodujú na tom, že nejde o žiadny boom, ale je výborným znamením, že prirodzeným spôsobom rastie záujem nielen o RJ, ale aj kultúru. Dôležité je aj to, že sa dostala do správnej konkurencie s ostatnými cudzími jazykmi. Aj keď je jasné, že nepredbehne aktuálne jazyk číslo jedna - angličtinu.
Viacjazyčnosť je základným atribútom európskej jazykovej politiky. Aká je predpokladaná hierarchia štúdia cudzích jazykov v súčasnosti?
Na prvom mieste je angličtina, ďalej nemčina, francúzština, ruština a španielčina.
Ako je to s výučbou ruského jazyka na SPU?
V tejto súvislosti by som veľmi rada zdôraznila, že slúži ku cti vedeniam SPU, ktoré v spomínanom období zmien nesiahli po radikálnych opatreniach, postupovali demokraticky a voľbu cudzieho (svetového) jazyka ponechali na výber študenta. Vďaka tomu výučba RJ na našej univerzite nikdy nebola prerušená, i keď počet študujúcich bol oveľa nižší. Podobný osud zasiahol výučbu ruštiny aj na základných a stredných školách, a tak k nám začalo prichádzať čoraz viac študentov s nulovou znalosťou ruštiny t.j. začiatočníci. V poslednom období zaznamenávame zvýšený záujem študentov SPU o RJ, najmä v internom štúdiu. V súčasnosti katedra zabezpečuje výučbu RJ pre 200 študentov v týchto formách: základný, stredne pokročilý, pokročilý stupeň, ruský jazyk A, B, C, D, komunikácia RJ, obchodná komunikácia, obchodná prezentácia, odborný jazyk, odborný jazyk pre doktorandov. Podobne ako aj v iných jazykoch, majú naši študenti možnosť získať certifikáty UNIcert® B2 a UNIcert® C1. Pri výučbe RJ (ako aj ostatných cudzích jazykov) okrem nadobúdania komunikatívnych schopností je dôležité aj osvojovanie kulturologických poznatkov, t.j. mentality národa, jeho duchovnej kultúry, správania, hodnotovej orientácie, histórie a pod. Takéto poznatky študenti získavajú jednak v predmete reálie, súčasne je však potrebné uvedenými javmi prelínať celý vyučovací proces vo všetkých jeho etapách. Túto požiadavku zdôrazňuje aj súčasná komunikatívno kulturologická metodika, vyjadrená stručne tézou: „Jazyk prostredníctvom kultúry a kultúra prostredníctvom jazyka.“ Ruštinu dnes učíme podstatne komunikatívnejšie ako v minulosti. Napomáhajú tomu aj moderné didaktické pomôcky a učebné materiály. Keďže nie je naším cieľom učiť plytkú konverzáciu bez poznania kultúry danej krajiny, usilujeme sa o kulturologickú orientáciu cudzojazyčnej edukácie.
Mohli by ste konkretizovať?
V ostatných rokoch sa výrazne zintenzívnila medzinárodná spolupráca SPU s univerzitou v Ruskej federácii a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Mám na mysli najmä vzdelávacie projekty, napr. EURUS AGRI, v rámci ktorého sa uskutočňuje štúdium v programe agrárny obchod a marketing na FEM SPU, Štátnej poľnohospodárskej Timiriazevovej univerzite v Moskve a na Poľnohospodárskej univerzite v Sankt Peterburgu, ďalej projekty s univerzitami v Kazachstane, výmenné študijné pobyty študentov a pedagógov v rámci konzorcia univerzít ERANET MUNDUS – Euro-Russian Academic Network, či v programe TEMPUS projekt STREAM zameraný na celoživotné vzdelávanie v oblasti prírodných vied v Rusku a ďalšie. Aby však tieto programy splnili svoj cieľ a prinášali želateľné výsledky, v súvislosti s ich realizáciou netreba zabúdať na starostlivú jazykovú prípravu študentov i pedagógov v ruskom jazyku. Mám na mysli i špecializovanú prípravu, ktorá by zabezpečila adekvátnu komunikatívnu a kulturologickú kompetenciu vysielaných uchádzačov a v tomto smere potrebnú aj užšiu spoluprácu s Katedrou jazykov.
Čo by ste odkázali študentom pre motiváciu študovať ruský jazyk?
Jazyk je oknom do danej kultúry. Angličtina je dnes svetovým dorozumievacím kódom, ale je dobre, keď máme možnosť vyvážiť ju iným, napr. nám blízkym slovanským jazykom i pohľadom na svet. Od r. 2010 sa každoročne niekoľkonásobne zvyšuje záujem o štúdium RJ na vysokých školách v susednom Rakúsku a Českej republike. Je to dôsledok rastu ekonomických kontaktov s Ruskom a krajinami SNŠ a nevšedného nárastu ruských a rusky hovoriacich turistov v týchto krajinách. Podobne je to aj na Slovensku. Iste mnohí naši občania, ktorí boli klientmi Volksbanku zaznamenali zmenu, keď sa stali klientmi Sberbanku, druhej najsilnejšej banky v Európe. Tiež Tatranci počas zimnej sezóny vďačia zvýšeniu návštevnosti v našich horách najmä ruskej a rusky hovoriacej klientele. Príkladov by bolo iste oveľa viac, na základe ktorých možno predpokladať, že nielen kultúrne, ale aj ekonomické kontakty s Ruskou federáciou sa budú prehlbovať. Súčasný slovenský biznis si nemôže nevšímať vzostupnú ekonomiku RF zabezpečovanú ohromným potenciálom nerastného bohatstva krajiny, ktorá je aj v nemalej pozornosti EÚ. Pri nepochybnom rozvoji vzájomných obchodných vzťahov má znalosť ruštiny veľký praktický potenciál. Na záver by som potrebu štúdia cudzích jazykov vyjadrila stručne slovami jedného nemeckého diplomata: „Bez znalosti cudzieho jazyka možno nakupovať, ale nie je možné predávať.“ Výskumy realizované v Nemecku ukázali, že na prijatie do zamestnania 80 % európskych firiem vyžaduje ovládanie dvoch cudzích jazykov a 45 % firiem až tri jazyky. Ako sa zdôrazňovalo vo výskumoch, znalosť cudzích jazykov bude potrebná nielen na úrovni export – import, ale aj pri zakladaní spoločných (medzinárodných) firiem na všetkých úrovniach výroby – počnúc od vrátnika až po generálneho riaditeľa.
