V rámci projektu medzinárodnej spolupráce EÚ s Kanadou s názvom Cezatlantická výmena poznatkov, skúseností a know-how pri výučbe a v podnikaní v oblasti využívania bioenergie, ktorý na SPU koordinuje doc. JUDr. Eleonóra Marišová, PhD., som sa od 9. do 23. marca zúčastnil na dvojtýždňovom intenzívnom prednáškovom pobyte v Kanade.
Našu alma som mal možnosť prezentovať vo viacerých vzdelávacích inštitúciách: Community College of New Brunswick v Monctone, University of New Brunswick vo Frederictone či Nipissing University v North Bay, ale aj v rôznych výskumných ústavoch, zameraných na problematiku bioenergetiky, či v podnikateľských subjektoch. Počas pobytu som absolvoval 12 krátkych či dlhších letov a precestoval viac ako 2-tisíc km. Hlavná trasa viedla dvomi kanadskými provinciami New Brunswick a Ontario, pričom sme navštívili mestá Montreal, Bathurst, Campbellton, Grand Fall, Moncton, Fredericton, Toronto a North Bay. Väčšinu zo spomínaných kilometrov sme najazdili na takmer najdlhšej ceste na svete Trans Canada Highway. Meria viac ako 8-tisíc km a tiahne sa z východu na západ, naprieč celou Kanadou. Prvé, čo ma zaujalo, bola kultúra vodičov. Nestretli sme žiadnych agresívnych „pretekárov“, teda vodičov, ktorí by predbiehali či akokoľvek porušovali maximálnu povolenú rýchlosť (väčšinou 110 km/h), ako to často býva na našich cestách. Tiež bolo zaujímavé, že snáď najčastejšou dopravnou značkou bola Pozor losy alebo medvede, bobry, žaby...
„Infúzne hadičky“ v javoroch
Odborné aktivity a návštevy boli skutočne bohato zastúpené. Jedna z nich bola napríklad u podnikateľa v oblasti služieb vidieckeho turizmu a sprievodných činností. V podniku ponúkali typické severoamerické „Bed and Breakfast“, pričom ich ďalšou činnosťou bola produkcia javorového sirupu. Mali „v prenájme“ okolo 12-tisíc javorov cukrových, ktoré boli pospájané akoby infúznymi hadičkami jemne navŕtanými do stromu. Aj v tomto neskorom zimnom, či skôr včasnom jarnom období, cez ne tiekla javorová šťava (v surovom stave takmer bez chuti a vône). Hadičky ústili v miestnosti s najmodernejšou technológiou na zahusťovanie tohto moku. Pomer získanej šťavy a vyrobeného sirupu, ktorý možno kúpiť ako typický kanadský suvenír, je okolo 40:1. To znamená, že zo 40 l javorovej šťavy vyrobia asi liter javorového sirupu, pričom sa do neho vraj nič nepridáva a okrem vodnej pary sa z neho nič neodstraňuje. Kedysi sa používala stará technológia na získavanie javorovej šťavy, ktorá vyžadovala narezanie stromu okolo kmeňa. Šťava stekala do vedier, ktoré každodenne ručne vyprázdňovali. Poškodené stromy však veľmi skoro odumierali.
Bioplyn zo zemiakových hranolčekov
Aj v tejto časti sveta sa rozvíjajú rôzne technológie na výrobu bioplynu a skúšajú možnosti, ako ho využiť na energetické účely. Už som počul o testovaní mnohých substrátov, viac či menej vhodných pre fermentáciu a následnú produkciu plynov určených na výrobu elektrickej a tepelnej energie. Avšak získavať bioplyn zo zemiakových hranolčekov, to sa hocikde nevidí... Na jednej z navštívených fariem, zaoberajúcej sa produkciou kravského mlieka, využívajú maštaľný hnoj, rôzny odpad a „nepodarky“ pri spracovaní ovocia a zeleniny pre potravinárske účely. Počas našej návštevy práve spracovávali zemiaky. Všetky vedľajšie produkty získané pri výrobe zemiakových hranolčekov odvážali na farmu, kde ich vôbec nepovažujú za odpad, ale za dôležitú energetickú surovinu...
Americká mechanizácia a precízne skladovanie
Na inej farme, zaoberajúcej sa najmä rastlinnou produkciou, sme zase mali možnosť vidieť zaujímavú, takpovediac „americkú“ mechanizáciu – univerzálnu sejačku s GPS navigáciou a 18 m pracovným záberom. Viac ma však uchvátil plne automatický zberač zemiakov s pracovnou šírkou pre 12 (!) riadkov (medziriadková vzdialenosť je štandardných 0,75 m), ktorý bez problémov dokáže obsluhovať na poli iba jeden človek. Asistencia GPS systému je však aj na tomto stroji nevyhnutnosťou. Pri pracovnej rýchlosti okolo 3 km/h, dennom pracovnom čase od 6 do 22 h dokáže pozberať úrodu zemiakov z celej vysadenej plochy (čo je asi 70 ha) za 8 - 9 dní. Samozrejmosťou na farme bol sklad zemiakov. Vydržia v ňom bez ujmy na kvalite, špeciálnej manipulácie a prebierky, až do budúcej úrody. Všetky zemiaky boli uložené na jednej kope s neuveriteľnými rozmermi - približne 8 x 6 x 50 m. V sklade bola regulovaná len teplota a vlhkosť. Hoci som sa pokúsil prehrabať v kope, nenašiel som ani jeden nahnitý či poškodený zemiak. A to sme farmu navštívili v druhej polovici marca. Ani to však nebolo všetko! Takéto sklady mala farma až tri!
Ing. Pavol Otepka, PhD., FEŠRR
„Infúzne hadičky“ v javoroch
Bioplyn zo zemiakových hranolčekov
Autor článku s hlavnou koordinátorkou projektu Karen Strang z Nipissing University a kolegom z Karelia University of Applied Sciences v Joensu, Fínsko.
Snímky: archív PO
