57-15-16petrasova1 O súčasnej situácii a úlohe lesov v krajine s doc. Ing. VIEROU PETRÁŠOVOU, CSc., z Katedry regionalistiky a rozvoja vidieka FEŠRR, súdnou znalkyňou pre lesné hospodárstvo

Pani docentka, aká je výmera lesných pozemkov na Slovensku?
V súčasnosti je to viac ako 2,011 mil. ha a neustále zaznamenávame jej nárast oproti poľnohospodárskej pôde, ktorá mala v roku 2011 výmeru 2,414 mil. ha.

Nedávno ste publikovali práce, kde ste analyzovali vplyv podielu poľnohospodárskej a lesnej pôdy na sociálnu situáciu obyvateľov v slovenských krajoch. K akým výsledkom ste dospeli?
Aktuálne analýzy v našich socioekonomických výskumoch na regionálnej úrovni poukazujú na to, že znížením objemu výkonov prác v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve (ukazovateľom je podiel poľnohospodárskej a lesnej pôdy z celkovej výmery, napr. kraja) sa zvyšuje podiel obyvateľov v hmotnej núdzi a počet nezamestnaných. V týchto oblastiach rastie chudoba. Štát by mal cielenou politikou podporiť tieto dve odvetvia. V poľnohospodárstve je štruktúra podnikov (podľa vlastníckych a užívateľských vzťahov k pôde, typu produkcie a pod.) zložitejšia, a preto podporné nástroje štátu pre rast zamestnanosti sú prispôsobené najmä privátnej sfére podnikania. V lesnom hospodárstve, kde existujú štátne lesné podniky (obhospodarujú viac ako 1 mil. ha lesnej pôdy), je situácia pre vznik štátnej podpornej politiky zamestnanosti jednoduchšia. Napr. štátny podnik Lesy SR môže byť rozhodujúcim v politike podpory rastu zamestnanosti na vidieku SR prostredníctvom rôznych prác na lesnej pôde, najmä v pestovaní a ochrane lesov, hradenia bystrín, údržby ciest a iných činností. Podnik by nemusel odvádzať zisk z podnikania so surovým drevom štátu, ale mohol by plniť verejnoprospešné ciele, ktorými sú aj zvýšenie zamestnanosti v regióne (sociálna funkcia), ochrana životného prostredia, a to najmä pred povodňami, lavínami, eróziou a iné.

V mnohých diskusiách o súčasnom postavení lesníkov v spoločnosti ožívajú nostalgické spomienky na obdobie, keď boli vnímaní ako zástupcovia „lídrov a aktérov“ zmien v regióne. Aký je váš názor, prečo sa zmenilo ich postavenie?
Kedysi sa lesník zúčastňoval na všetkých územných rozhodnutiach v regióne, bol rozhodujúcim zamestnávateľom v regióne, zasahoval do všetkých rozhodnutí o zmene sociálnej situácie v obci a jeho vzdelanie bolo v súlade s potrebami doby. Žiaľ, dnes naši lesníci nemajú ani v základnom či ďalšom vzdelávaní prehľad o regionálnej politike a z nej vyplývajúcich politík vo vzťahu k prírodným zdrojom (nerastné suroviny - kameň, piesok, magnezit, voda – kompetencie v oblasti starostlivosti o vodu a správu vodných tokov v nadväznosti na ostatné organizácie spravujúce jej využitie a iné prírodné zdroje) či v oblasti poznania možností spoluúčasti na presadzovaní verejných záujmov a účasti na rozhodovaní samospráv alebo orgánov verejnej správy. Následne prehrávajú diskusie s organizáciami „ochrany prírody“ a spoločnosti sú predstavovaní aj ako „ničitelia lesa a lovci zvere a vtáctva“. Keďže stratili rozhodujúcu pozíciu na vidieku Slovenska ako zamestnávatelia, „údržbári“ prírodného prostredia či „likvidátori“ prírodných kalamít, zmeniť názory spoločnosti na ich pracovnú pozíciu zatiaľ nepomáha ani veľmi kvalitná práca s verejnosťou, ktorú vykonávajú najmä niektorí zamestnanci štátnych lesných podnikov.

V médiách často zaznievajú rozdielne názory ochranárov a lesníkov na dianie v ekosystémoch. Ako vnímate tieto diskusie z hľadiska vašej dlhoročnej výskumnej a expertnej činnosti ako súdnej znalkyne pre lesné hospodárstvo?
Zmeny v sociálnej funkcii lesa sú veľmi zložité. Už teraz pozorujeme, že individuálne záujmy (nielen záujmy vlastníka, ale aj odborníka lesníka) musia v mnohých prípadoch ustupovať záujmom spoločnosti. Ich individuálne záujmy sa musia zosúladiť s verejnými záujmami. Táto zásada platí v legislatíve lesníctva viac ako 200 rokov. Veď princíp udržateľnosti sa veľmi jednoducho vysvetľuje na príklade ťažby v lese. Platí,
že za rok môžeme vyrúbať len toľko dreva, koľko ho za to obdobie prirastie. Mnohokrát sa však v lesníctve stretávame aj so záujmovými skupinami (ochranárskymi združeniami, športovými klubmi, podnikateľmi...), ktoré nehľadajú rovnováhu vo využívaní všetkých funkcií lesa a svojou „ochranárskou“ činnosťou môžu aj nepriamo obhajovať záujmy developerských firiem. To znamená, že práve prostredníctvom spomínaných záujmových skupín môžu prevládnuť niektoré podnikateľské záujmy, ako napr. zníženie množstva dodávania surového dreva na trh ponechávaním väčšieho množstva surového dreva v porastoch po kalamitách a aj
po klasických ťažbách (prebytok surového dreva nespôsobí pokles cien), presadenie rôznych málo účinných opatrení najmä v ochrane lesa (ide o niektoré formy chemických postrekov), nevyužívanie dendromasy podľa kvality, ale kvantity a iné.

Aké opatrenia by mohli zlepšiť situáciu?
V prvom rade treba zosúladiť rôzne záujmy spoločnosti a vlastníkov lesa, vytvoriť ekonomické podmienky na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, zvýšiť starostlivosť o ochranu a pestovanie lesa, nezanedbávať údržbu drobných vodných tokov, ochranu pred lavínami či pred eróziou pôdy. K tomu treba zmeniť poslanie štátnych i neštátnych lesných podnikov. Súčasťou tejto zmeny musí byť aj „rekvalifikácia“ a prestavba štruktúry vzdelania pracovníkov týchto podnikov. Mojou víziou je, aby sa v spoločnosti zmenilo vnímanie plnenia verejnoprospešných funkcií lesov. V Rakúsku či Slovinsku obhospodarovatelia lesov získajú finančnú podporu aj od obce, priamo z jej rozpočtu, a to kvôli výsadbe nových lesných porastov. Tam si plne uvedomujú rozhodujúcu úlohu lesa v krajine pri ochrane pred povodňami, lavínami či eróziou.