Nezáleží na tom, koľko máš kníh, ale aké sú. (Lucius Annaeus Seneca)Mnohí z nás si určite spomenú na chvíle, keď sme pod perinou, držiac v jednej ruke knihu a v druhej baterku, prežívali či už romantické alebo dobrodružné chvíle s hrdinami románových príbehov.
Dôvod bol jednoduchý – buď nebol podľa názoru rodičov titul vhodný pre náš vek alebo bol už čas na spánok. S určitou dávkou zveličenia možno dnes povedať, že aj túto prekážku technický pokrok prekonal a pre prípad, že by sme zatúžili po „čitateľskej" romantike detstva, ale v modernom šate, máme riešenie – „knižočka" do ruky s vlastným svetlom, ktoré zaručí viditeľnosť textu. Produkt, ktorý je označovaný ako začiatok konca tlačených publikácií a samozrejme, knižníc ako inštitúcií s nimi existenčne spojených. Mám dcéru, vysokoškoláčku. Od detstva siahala po knihe ako zdroji zábavy a neskôr aj poučenia. Dnes na jej pracovnom stole ležia vedľa seba knihy tlačené a čítačka e-kníh. Či už sa pripravuje do školy alebo oddychuje pri beletrii, raz siaha po čítačke, raz po tlačenom exemplári. Knihy patria medzi obľúbené formy darčekov, ktorými obdarúva svojich priateľov a známych, ale aj členov rodiny. Podľa „profilácie príjemcu“ vyberá žáner a titul a keď treba, obchádza antikvariáty. Aj sebe robí takýmto darčekom radosť. Preto si nemyslím, že súčasnú mladú generáciu možno spájať s predstavou, že v ich rukách (a taškách) majú miesto iba aktuálne výdobytky elektronického sveta. Snáď by sme mohli v tomto smere (možno dosť zjednodušene) použiť prirovnanie: hladnému človeku je jedno, či dostane jedlo na papierovej tácke alebo na tanieri z meissenského porcelánu. Potrebuje zahnať hlad. Vo vzťahu ku knihám je podľa môjho názoru úplne jedno, aká je ich fyzická podoba.
Dôležité je, že siahame po literatúre, taktiež chceme „zahnať hlad“ – hlad v inej, ako fyzickej rovine – po krásnom slove či poznaní. Tretí mesiac v roku spájame tradične nielen s príchodom jari, ale už niekoľko desaťročí aj s témou knihy. Od roku 1955 sa na počesť Mateja Hrebendu Hačavského (10. 3. 1796 - 16. 3. 1880) ako snaha o podporenie záujmu o knihy spája so sloganom Marec – mesiac knihy. Nikde nie je napísané, že je to mesiac knihy tlačenej. Fyzická prezentácia literárneho diela nie je dôležitá. Dôležité je, či siahame po literárnom diele alebo potrebu jeho existencie nepociťujeme. (31. 8. máme Deň neprečítaných kníh. Koľko asi kníh „uskladnených“ na e-čítačkách je tiež neprečítaných?)
Dovoľte mi teda na prahu mesiaca knihy zaželať všetkým veľa, či už príjemných alebo poučných, chvíľ s literatúrou vo všetkých jej dostupných podobách. Doma, na cestách, v knižnici – na mieste a okamihu nezáleží. Ak sa vrátim k Hrebendovi – nevidel síce očami, ale srdcom videl aj tam, kam náš zrak nedosiahne... A v závere by som sa vrátila k myšlienke, ktorú som použila v podobe citátu na začiatku a mierne upravila jej podobu: nezáleží na tom aké máš knihy, ale koľko z nich ťa
potešilo, zaujalo, poučilo. A čo sa týka knižníc – ich priestory sú otvorené všetkým, ktorí hľadajú, po celý rok. Nielen v marci.
