Už vyše tridsať rokov sa zaoberá chémiou pôdy, najmä jej organickej časti. Vo svojej pedagogickej aj výskumnej práci sa však okrem toho venuje celej škále disciplín týkajúcich sa našej "matky živiteľky" - pedosféry.
Chápe ju ako prienik zložiek atmosféry, hydrosféry, litosféry a biosféry, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Možno to vyjadriť odborným slovníkom aj rečou faktov a čísel. No z hľadiska existencie človeka na Zemi je pôda a vzťah k nej predovšetkým etickou otázkou. Práve jej princípmi začal svoje rozprávanie doc. Ing. ANTON ZAUJEC, CSc., z Katedry pedológie a geológie Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
- Poľnohospodárstvo a vzťah k pôde prešli za uplynulé storočie obrovským vývojom. V minulosti ľudia na pôde a z pôdy žili. Keď ich neuživila, odchádzali z nej a hľadali iné, hostinnejšie miesto. Obrovský vedecko-technický rozvoj, automatizácia, nové technológie spôsobili, že pracovné sily z poľnohospodárskej prvovýroby odišli do ostatných sfér hospodárstva. Kým boli ľudia priamo závislí na pôde, mali k nej aj citový vzťah. Dnes sa to u nich vytráca. A s tým aj poznatky o pôdnom prostredí. O význame pôdy a jej nezastupiteľnej a nenahraditeľnej funkcii pre existenciu ľudskej spoločnosti. Poznáme a používame síce mnohé veľmi pekné prívlastky, voláme ju pôda živiteľka, matka zem a podobne, no realita je iná. Tá je vyjadrená tým, ako sa k nej v skutočnosti správame. Stačí sa pozrieť na nepriaznivý vývoj výmery pôdneho fondu a jeho produkčného potenciálu, na problémy a nebezpečenstvá, ktoré pôde v súčasnosti hrozia.
Môžeme ich konkretizovať?
- Už v 60-tych rokoch dvadsiateho storočia poukázal Rímsky klub vedcov na to, že všetky globálne problémy sveta sú spojené s pôdou. Povedzme populačná explózia, pretože nárast populácie zvyšuje tlak na prírodné zdroje, na produkciu potravín, na vodu či energiu. To má priamy vplyv na ďalšie faktory, na znečisťovanie životného prostredia, kontamináciu, ktorá sa až v dlhodobom horizonte prejavuje v kvalite potravín a zdraví človeka. Preto by sme sa k pôde nemali správať ako k daru, ktorý sme dostali od svojich rodičov, ale tak, ako by nám ju požičali naše deti. Pretože k daru sa často správame rozšafne a nevážime si ho. Žiaľ, v ľudskej povahe je drancovať, získať maximum bez toho, aby sa rozmýšľalo, čo bude v budúcnosti.
Ale vráťme sa k rizikám...
V súčasnosti je definovaných osem nebezpečenstiev, o ktorých sa diskutuje aj v rámci EÚ. Sú dokonca aj pokusy o odhady škôd, ktoré prinášajú. Ide o veternú a vodnú eróziu, stratu organickej hmoty v pôde, jej utláčanie používaním ťažkej techniky, ničenie pôdnej štruktúry. Celoeurópskym problémom je zastavovanie obrovských plôch. V poslednom období aj u nás, v dôsledku nových investičných stimulov, keď sa stavia aj na najúrodnejších pôdach. Často aj sklady a medzisklady, ktoré nie sú veľkým ekonomickým prínosom. Nie vždy sa dá zabrániť zastavovaniu pôd, napríklad pri stavbe diaľnic, ale štát častokrát stimuloval investorov aj tým, že im odpustil povinnosť platiť odvody za pôdu vyňatú z pôdneho fondu do fondu pre zúrodňovanie pôd. Pre poľnohospodárov sa tak zhoršujú konkurenčné podmienky hospodárenia, strácajú najprodukčnejšie pôdy, nemajú však ani dostatok finančných prostriedkov na zúrodnenie pôd s nižším produkčným potenciálom. Veľa sa hovorí aj o ďalšom nebezpečenstve, ktorým je kontaminácia. Nielen v priemyselných zónach. Je to, samozrejme, globálny problém. Obrovské množstvo emisií sa dostáva do atmosféry a z nej späť do pôdy. Dokumentujú to publikované údaje o imisných spadoch. Koľko gramov kadmia, olova a ďalších ťažkých kovov, ale aj iných zložiek sa dostáva do pôdy. Dosť dlho sa to spochybňovalo, až kým sa nenašli rezíduá DDT alebo iných kontaminantov antropického pôvodu na Aljaške, v antarktických ľadovcoch, kde nebol zdroj priameho znečistenia, ale dostalo sa to tam v rámci pohybu vzdušnej hmoty. Ďalším problémom je otepľovanie, zmeny klimatických podmienok, aridizácia. Topenie ľadovcov a zmena polárnych oblastí, nevhodne volené závlahy, sekundárne zasoľovanie pôd, ale aj zosuvy pôdy, to sú ďalšie problémy, na ktoré treba pamätať. Preto je dôležité vedieť, že v EÚ sa v súčasnosti pripravuje veľmi dôležitý materiál, direktíva o stratégii ochrany pôdy.
Poľnohospodárstvo v krajinách EÚ je z hľadiska intenzity značne rozdielne. Aj to je faktor, ktorý vplýva na pôdu, nie?
- Samozrejme, poľnohospodárstvo jednotlivých krajín sa líši úrovňou produkcie, ich ekonomickou silou, ale aj produkčným potenciálom. Údaje, ktoré spracovali pracovníci Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti poukazujú na pomerne vyrovnaný produkčný potenciál Slovenska, Česka a Maďarska. Nie sú tu až také obrovské rozdiely v porovnaní s krajinami Beneluxu, Nemecka, Francúzska, ktoré majú výrazne vyšší produkčný potenciál aj intenzitu hnojenia. Tieto štáty sú známe dlhodobou vysokou úrovňou živočíšnej výroby, a tak aj produkciou organických hnojív. Tu sa prejavujú obrovské disproporcie. Aj preto hovorievam, že ak sa na jednej strane poukazuje na to, že Dáni spaľujú polovicu slamy, treba sa pozrieť aj na to, aká je tam intenzita živočíšnej výroby, koľko organických hnojív vyprodukujú. Ba energie majú až nadbytok, môžu ju vyvážať. U nás po deväťdesiatom roku došlo k výraznému zníženiu živočíšnej výroby. Voľakedy sa vyprodukovalo 35-40 miliónov ton organických hnojív ročne, dnes je to už len štvrtina, ani nie 10 miliónov. To je obrovský pokles, dôvod, prečo sa do pôdy nedostáva dostatok organických látok a nenavracajú sa do nej ani tie živiny, ktoré sa z pôdy odčerpali. Ak sa do pôdy nevrátia, rastlina ich odčerpáva zo zásob a ide na dlh. Ako keď z banky vyberáme peniaze. Dokedy môžeme vyberať? Ak si pozrieme Zelené správy MP SR, už viac ako 10-15 rokov sa produkciou obilnín odčerpáva viac živín, ako sa do pôdy vracia. Dochádza k ich deficitu a táto situácia trvá už dlho. Poukazujeme na to nielen my, podobná situácia je aj v Poľsku, diskutujeme o tom s našimi kolegami, s ktorými máme dlhoročné kontakty.
Ako ste povedali, problematikou transformácie vstupujúcich rastlinných zvyškov v pôde, obsahom humusu, aplikáciou organických hnojív alebo iných komponentov sa zaoberáte na vašej katedre od 60. rokov minulého storočia.
- Starý anglosaský zákon hovorí, že to, čo sa na pôde vytvorí, má sa do nej aj vrátiť. Ak nám dá pôda zrno, mali by sme jej "energiu a živiny", ktoré doňho vložila, aj vrátiť. Prostredníctvom rastlinných zvyškov, kompostov a podobne. Slama by sa, tak ako voľakedy, mala do nej opätovne zapracúvať. Buď priamo, alebo prostredníctvom kompostovania či inými procesmi. Je to aj záležitosť nových technológií, je ich odskúšaných viacero. Nedostatok organickej hmoty v pôde sa týka obrovských výmer pôdy. U nás je zhruba milión štyristotisíc ha pôdy. Málo sa staráme o naše pôdy, nie je na to dostatok finančných prostriedkov. Máloktoré podniky majú dostatok organickej hmoty, pretože po 90. roku, keď došlo k zmenám, veľa podnikov likvidovalo živočíšnu výrobu. Nemajú vlastnú produkciu organických hnojív, kúpiť nie je kde, no a komposty sú aj pomerne drahé.
Veľa sa dnes diskutuje o obnoviteľných zdrojoch energie. Aký je váš názor na jej získavanie "z poľa"?
- Vždy sa ohradím proti tomu, keď počujem, že dakde na kompetentných miestach spočítali, koľko sa vyprodukuje slamy, koľko ďalších rastlinných zvyškov, ktoré nezodpovedne klasifikujú ako odpad. V prírode predsa nemôžeme hovoriť o odpade! Ide vždy o vedľajšie produkty, ktoré sú súčasťou biologického kolobehu látok a uhlíka. V pôde je množstvo živých organizmov, pre ktoré sú práve tieto organické látky zdrojom živín a energie. Ak nezabezpečíme ich návrat do pôdy, je prirodzené, že klesá jej biologická aktivita. To znamená, že priaznivá činnosť spomínaných organizmov, ktorú vykonávajú prakticky za nás (dážďovky napríklad biologickú orbu, iné organizmy humifikačné procesy a podobne), je ohrozená. Zároveň aj životné prostredie, pretože sú ohrozené funkcie pôdy. Veď dnes nehovoríme len o ich produkčnej funkcii, ale aj o tých mimoprodukčných, napríklad infiltračnej, retenčnej, neutralizačnej či transformačnej. Vízií, akým spôsobom získavať energiu, je veľa. Ale znova opakujem, energia aj potraviny sú prepojené s pôdou. Energetických zdrojov je množstvo, aj tých zo sféry biologickej. Vo svete sú vypracované technológie na využívanie slamy, kukurice, kukuričného kôrovia a nastáva o ne konkurenčný boj. Nejde však o ich spaľovanie, ale o spracovanie fermentáciou, získavanie bioetanolu a iných významných chemikálií. A ako vidno, znova sme pri pôde!
Ďakujem za rozhovor!
K.POTOKOVÁ
Čo je to pôda?
"Kedysi som si prečítal pesimistické vyjadrenie, že je to vlastne kameň na ceste do mora. Pôda vzniká z kameňa a nakoniec veľa z nej v dôsledku eróznych procesov v mori aj končí. Kameň zvetráva, vytvorí sa hornina, materská hornina, a tak, ako matka prenáša svoje vlastnosti na svojich potomkov, aj materská hornina výrazne ovplyvňuje pôdne vlastnosti - jej zrnitosť, štruktúru, minerálnu silu. Následne spolupôsobia ďalšie pôdotvorné faktory a procesy a vytvára sa komplex pôdneho pokryvu rôznych vlastností.
Pôda je nenahraditeľný a neobnoviteľný zdroj. Aj keď vzniká neustále. Nie však za rok, za dva...za stovky a tisíce rokov. V literatúre nájdeme o tom veľa údajov. Niektorí autori uvádzajú, že 1 mm sa vytvorí za 40-400 rokov. Alebo, že tona pôdy na hektár vznikne zhruba za rok. Erózne procesy súčasne zapríčiňujú obrovské straty pôdy. Američania napríklad uvádzajú, že za zhruba 200 rokov kultivácie pôdy tam došlo k úbytku povrchovej vrstvy v priemere o 80 mm. Vtip je v tom, že pôda sa vytvára rádovo nižšou rýchlosťou, ako sú straty v dôsledku erózie."
