RECENZIA
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa začali intenzívne rozvíjať metódy génového inžinierstva, ktoré iniciovali éru nových biotechnológií.
K farmaceutike, ktorá bola prvou oblasťou praktickej aplikácie nových biotechnológií (inzulín, ľudský rastový hormón, interferón - produkované pomocou geneticky modifikovaných mikroorganizmov - GMO), sa pridalo génové inžinierstvo rastlín orientované na poľnohospodárstvo. Zároveň začala diskusia o možných rizikách využívania produktov nových biotechnológií, skúmali sa potenciálne negatívne dôsledky GMO na biodiverzitu a zdravie človeka - čo vyústilo do vzniku nového odboru - biologickej bezpečnosti.
Teória a prax biologickej bezpečnosti je založená na vedeckých poznatkoch o faktoroch, ktoré môžu negatívne ovplyvniť živý organizmus a na metodológii umožňujúcej tieto negatívne faktory eliminovať alebo aspoň podstatne znížiť. Touto závažnou problematikou sa zaoberá aj nová učebnica Biologická bezpečnosť, ktorú vydal autorský kolektív pod vedením doc. Ing. DEZIDERA TÓTHA, DrSc. Pozostáva z 23 kapitol, úvodné sa venujú základným zdrojom teórie biologickej bezpečnosti a väzbám v rámci reťazca biodiverzita - biologická bezpečnosť - biotechnológia. Značná časť publikácie je venovaná problematike geneticky modifikovaných organizmov. "Pre správne hodnotenie potenciálneho rizika spojeného s existenciou GMO je nutné študovať a poznať vzťahy medzi jednotlivými organizmami na rôznych úrovniach od bunky cez populáciu až po globálny rozsah, ako aj na interakcie jednotlivých druhov alebo aj celkovej bioty s prostredím," hovoria autori. Pre samotnú konštrukciu geneticky modifikovaných rastlín a živočíchov, ako aj detekciu a posudzovanie vrátane manažmentu rizík, je nevyhnutné využívať poznatky rôznych vedeckých disciplín od mikrobiológie, genetiky, fyziológie rastlín a živočíchov až po genomiku a proteomiku. V súvislosti s problematikou GMO sa prisudzuje veľký význam ochrane zdravia človeka. Plusy a mínusy GMO vyvolávajú intenzívne diskusie medzi rôznymi zoskupeniami, ale aj vnútri odborných, podnikateľských a ochranárskych kruhov, pričom niektoré extrémne názory vyvolávajú zmätok v postojoch verejnosti. Touto problematikou sa zaoberá 19. kapitola, avšak niektoré možnosti a východiská sú naznačené aj v ďalších častiach knihy. V učebnici nájdeme aj informácie Ministerstva životného prostredia SR o slovenskom zákonodarstve v oblasti biologickej bezpečnosti, uvoľňovaní GMO do životného prostredia a postupe pri umiestnení výrobkov na trh. Záver publikácie patrí prípadovým štúdiám, ktoré ilustrujú niektoré poznatky z praktického využívania GMO.
