Vyspelosť civilizácie možno hodnotiť na základe rôznych kritérií. Jedným z nich je spôsob, akým ľudstvo zaobchádza s pôdou, ktorá je nielen samostatným ekosystémom, ale zároveň aj článkom v ďalších ekosystémoch a má množstvo funkcií. V podstate umožňuje život na našej planéte. Kvalitná úrodná pôda nie je samozrejmosťou a je naším veľkým bohatstvom...
Význam pôdy pre človeka vyplýva z jej funkcií, nenahraditeľne pôsobiacich v prírode, a tým vlastne vo všetkých odvetviach spoločnosti. Človek bol a aj v budúcnosti zostane existenčne spätý s týmto prírodným zdrojom, ktorý mu zabezpečuje produkciu rastlín a predstavuje priestor pre jeho aktivity. Ľudstvo na jednej strane pôdu využíva na zabezpečenie svojich životných potrieb, na druhej strane svojou priemyselnou aktivitou a niekedy až drancovaním pôdy výrazne prispieva k znižovaniu jej výmery a kvality.
Základnou požiadavkou fungovania poľnohospodárskej krajiny je zachovanie funkcií pôdy v prírode. Rozhodujúcimi funkciami z hľadiska stability prostredia a kvality ľudského života sú jej ekologické funkcie – produkcia biomasy, filtračná a akumulačná funkcia, transformačná, asanačná, pufračná, prostredie pre organizmy a génová rezerva. V rámci sociálno- ekonomických funkcií pôda predstavuje miesto pre rozvoj infraštruktúry, zdroj energie a surovín, archeologických a paleontologických nálezov. Sociálno-ekonomické funkcie nie sú funkciami v pravom zmysle slova. Predstavujú zdroj pre ľudskú aktivitu a spravidla sú v protiklade k ekologickým funkciám, pretože znemožňujú ekologické využívanie pôdy. Pôda má obmedzenú schopnosť eliminovať negatívne vplyvy na jej ekologické funkcie. Ich nezabezpečená ochrana vedie k jej degradácii.
O degradácii pôdy
Je to proces, ktorý znižuje schopnosť pôdy vytvárať úrodu. Preto je nevyhnutná účinná ochrana poľnohospodárskej pôdy z hľadiska minimalizácie jej kvantitatívneho úbytku, ako aj obmedzenia rôznych negatívnych vplyvov, vedúcich k nevratným, prípadne vratným zmenám jej kvality. Ak ľudstvo výrazným podielom prispelo k znehodnocovaniu pôdy, tak práve človek musí napraviť doterajšie omyly a chyby súvisiace s jej využívaním. Rozsah a významnosť degradačných procesov v rámci poľnohospodárskych pôd SR možno dokumentovať publikovanými údajmi: úbytkom humusu je permanentne ovplyvnených viac než 59 % výmery, vodnou eróziou ohrozených 47 % výmery, zhutňovaním ovplyvnených 27 % výmery, acidifikáciou postihnutých 17 % výmery, veternou eróziou ohrozených 6 % výmery a kontamináciou ovplyvnených asi 1 % výmery. Z toho je zrejmé, že ekonomická prosperita vyplývajúca z produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd v SR je veľmi rozdielna. Najvyššiu priemernú hodnotu, vyjadrenú v stobodovej stupnici, dosahuje Trnavský (77), Nitriansky (75,5) a Bratislavský kraj (72,4), najnižšiu Žilinský (29,9), Prešovský (36,3) a Banskobystrický kraj (43,2). Poľnohospodárska pôda je pod neustálym tlakom intenzívneho a často nevhodného využívania a hospodárskeho rozvoja regiónu, keď dochádza k záberom najkvalitnejších pôd a nedostatočnému uplatňovaniu racionálnych zásad pri ich využívaní. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že význam pôdy pre ľudskú spoločnosť nie je patrične docenený. Vyplýva to z nedostatočného povedomia verejnosti o pôde. Stále pretrváva pohľad na pôdu ako na takmer nevyčerpateľný prírodný zdroj. Dôležité odborné poznatky o jej degradácii a ochrane nenachádzajú potrebné uplatnenie v praktickom živote.
Veľké rezervy sú v oblasti vzdelávania užívateľov pôdy, ako aj v oblasti zvyšovania environmentálneho povedomia širokej verejnosti zo strany odborných a vzdelávacích inštitúcií a masmédií. Nevyhnutná potreba zvyšovania povedomia o pôde vyplýva aj z toho, že dnešná mladá generácia s ňou veľmi neprichádza do kontaktu, pretože len málo rodičov sa živí poľnohospodárstvom. Uvedené problémy, súvisiace s využívaním a ochranou pôdy, nie sú len lokálne, majú európsky a celosvetový rozmer. V súvislosti s vážnou situáciou boli prijaté dôležité dokumenty o pôde – Európska charta o pôde a Svetová charta o pôde, ale aj ďalšie, zdôrazňujúce jej význam a funkcie a vyzývajúce verejnosť, štáty a ich vlády, aby ochraňovali a zveľaďovali tento pre človeka nenahraditeľný prírodný zdroj. V intenciách Európskej a Svetovej charty o pôde treba zabezpečovať vzdelávanie a výskum pôdy aj na SPU v Nitre, a tak priamo či nepriamo nabádať k takému konaniu pri využívaní pôdneho fondu, ktoré bude zárukou zachovania pôdneho krytu Zeme, lebo od neho je závislý osud a život celého ľudstva.
