e-poľnohospodár

Marcové stretnutie. Nemožno povedať, že náhodné. V to marcové, "jozefovské" odpoludnie sme sa vybrali pozdraviť nášho priateľa, bývalého vedúceho stolárskej dielne, Jožka Branikoviča. Aké svedectvo by vydala obyčajná zárubňa dverí, okenný rám, nábytok alebo prostá stropová hrada o zručnosti ruky, ktorá nehybne spočíva na peľasti postele? Nezovrie kladivo, hoblíkom nepohladí do všetkých možných podôb tvarovateľný materiál, melódiou píly nerozochveje ovzdušie dielne, v ktorej z úst "majstra" nikdy neodznelo slovko nie, nedá sa. Vždy našiel spôsob, ako aj tie najzložitejšie stolárske práce (a nielen tie) urobiť funkčne, esteticky a načas.

Ťažká choroba ho vyradila z práce. V očiach je to však stále tá iskra, ktorá ho charakterizovala ako spoľahlivého pracovníka, priateľa, otca rodiny, ktorej traja členovia plné penzum poctivej práce v aktívnom veku odviedli tejto škole, človeka, ktorý plným právom požíval a požíva povesť odborníka vo svojom remesle v kruhoch nitrianskej verejnosti. Jeho tiché slová, častejšie len prikývnutia pri spomienkach na školu a ľudí akoby sa veľavravnejšie prihovárali k tomu, čo sme si chceli, ale nedokázali povedať.

Bolo toho na jedno odpoludnie dosť. Možno práve takéto netypické "oslavové" stretnutia nám dávajú možnosť zamyslieť sa nad tým, či to, čo často považujeme za dominujúce, nie je druhoradé. Zamyslieť sa, či aj v našich vzťahoch, nielen na pracoviskách, dobre chápeme významnosť protikladov víťazstva - prehry, bohatstva - chudoby a mnohých ďalších, v ktorých je skrytý, ale o to významnejší odkaz - zostať aj medzi ľuďmi človekom. 

Z. BELAJ, M. KUKUČKA, J. KULICH