Bola raz jedna trieda. V tej triede nebola iba krieda, ale vždy aj učiteľ.
Každému z nás sa pri tomto slove vybaví iná asociácia. Neviem prečo, ale na svoju prvú pani učiteľku asi nikto nedá dopustiť. Možno preto, že je to napoly mamy, ktorá pomáha urobiť prvý krok do ozajstného sveta. Pri tých ďalších učiteľoch sme už kritickejší, diferencujeme, obľúbený, viac či menej, prísny, uznanlivý, kamarátsky, aj do koča, aj do voza. Až po rokoch si uvedomíme, že to s tou prísnosťou nemysleli zle a podobných by sme dopriali aj našim deťom. Ak sa človek má stať človekom, musí sa vzdelávať, hlásal už pred mnohými učiteľ národov, Ján Amos Komenský. Učiteľské remeslo nikdy nebolo a ani dnes nie je jednoduché. Na žiadnom stupni vzdelávacieho rebríčka. Príslovečných päť pé museli mať dakedy nevesty, no koľko ich musí mať dobrý učiteľ? Nestačí mu hlava nabitá vedomosťami, musí ich vedieť adekvátne rozdávať, musí byť dobrým psychológom, vychovávateľom, poradcom, ba aj partnerom. Pretože v duchu príslovia "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko", má na pleciach veľkú zodpovednosť. Nič na tom nemení ani aktuálne storočie. Menia sa len metódy a tá spomínaná trieda. Už nie je v nej len krieda a tabuľa, ale aj počítač, internet a ďalšie nevídané - neslýchané vymoženosti techniky. Čo je nemenné, to je učiteľ. Pretože jeho vplyv sa nedá ničím nahradiť. Ani v prvej triede, ani na univerzite. Všetko dobré všetkým učiteľom!
