Vedeckovýskumná práca sa nekoná v svetle reflektorov, nie je o pominuteľnej chvíľkovej sláve, ale o hodinách a hodinách poctivej mravčej práce. A veľkej dávky fantázie. Kde by sme dnes bez nej boli? To sú slová doc. Ing. MARIÁNA BRESTIČA, PhD., prorektora pre vedu, výskum a výchovu doktorandov, s ktorým sme sa zhovárali o vedeckovýchovnej činnosti na našej univerzite. Nie v intenciách tabuliek a grafov v správe za minulý rok, o to viac v rovine vízií a námetov pre budúcnosť.
Veda je o budúcnosti, a tak si hádam môžeme dovoliť povoliť trochu uzdu fantázii. Myslím, že v zahraničí tiež nie je všetko úplne bezchybné a vedecká práca je všade založená predovšetkým na tvrdej práci. Nemala by poznať časové, priestorové ani finančné obmedzenia. U nás, žiaľ, chýbajú hlavne kapitálové prostriedky, niekedy aj tie bežné. Nemáme vybudované také pracoviská, ako by sme pre niektoré ciele potrebovali. Často sa rezervy skrývajú v ľudskom potenciáli. Ten odráža možnosti, v akých sa formoval. Preto nemožno čakať od ľudí, aby dosahovali výsledky, keď sa nikdy nestretli s určitými zariadeniami, filozofiou, potrebnou literatúrou. Veľké rezervy vidím v dokonalom toku vedeckých informácií. Ťažko sa z doktoranda stane unikátny pracovník, ak sa počas štúdia nestretne s unikátnou literatúrou. Dnes, keď sa zamýšľame nad tvorbou výnimočných pracovísk, nad vedeckými školami, mali by sme sa zamýšľať aj nad tým. I napriek tomu, že univerzita má mnoho iných a dôležitých priorít. Vráťme sa však k ľudskému potenciálu. Verím, že mladí ľudia, ktorí sa hlásia na doktorandské štúdium, majú určitú víziu. Teda väčšina z nich. Že sú to zanietenci, ktorí prichádzajú s očakávaním. Niekedy prichádza sklamanie, že nenachádzajú také zázemie, o akom snívali v školských laviciach. Na druhej strane si mladý človek musí uvedomiť, že je tiež už súčasťou kolektívu a má mechanizmy pomáhať tvoriť vedeckú školu. Mám to šťastie, že mám okolo seba takýchto ľudí.
Čo sa skrýva pod pojmom vedecká škola?
- Nenájdeme ho v žiadnom výkladovom slovníku. Vedecká škola je vlastne neoficiálny organizačný útvar, ktorý má určité ideové, metodologické, informačné, personálne zabezpečenie, vychováva generácie výskumných pracovníkov a stavia na predchádzajúcich tradíciách. V budúcnosti by bolo treba viac zohľadňovať kvalitu jednotlivých vedeckých škôl. Tie vynikajúce by mohli dostávať väčšiu podporu. Ani ministerstvo dnes tieto školy neberie do úvahy pri poskytovaní financií, uprednostňuje administratívne toky. V budúcnosti by bolo snáď vhodné aj na našej univerzite, na fakultách, katedrách, pozrieť sa na kvalitu vedeckých škôl a vo vzťahu k ich kvalite prijímať budúcich doktorandov. Každý školiteľ si vytvára vedeckú školu. Čím je daná jej kvalita? I keď v legislatíve nie je zakotvený tento pojem, uvedomujeme si, že je daná akýmsi kolektívnym fluidom, ktoré sa každý vedúci pracovník snaží vytvárať. Nad vedeckou školou danej katedry je súbor vedeckých škôl, ktoré tvoria charakter fakulty a nad tým je charakter univerzity. V zahraničí, napríklad v Anglicku, v Oxforde existujú silné vedecké školy, je to česť pre doktoranda, ak môže v takejto pracovať. Myslím, že v tomto smere sme ešte len niekde na začiatku. Prijímanie doktorandov zatiaľ odráža skôr organizačné atribúty, požiadavky a potreby katedier. Úsilie o vytváranie uznávaných vedeckých škôl je však cesta, o ktorej by sme mali aj v súvislosti s kontaktmi a spoluprácou so zahraničím rátať. Iba existencia dostatočného ľudského potenciálu dáva šancu zachytiť nastupujúci trend v EÚ.
Veda a výskum v poľnohospodárstve nie je jednoduchý proces, to potvrdí každý, kto má čo povedať do tejto problematiky. Tvoria stabilnú súčasť intelektuálneho zázemia rezortu, priestor na realizáciu slobody myslenia, tvorivosti, nového poznania príčinnosti a zákonitosti v prírode a spoločnosti. Platí to do dôsledkov aj o vedeckovýskumnej činnosti na našej univerzite, kde patrí medzi priority a dlhodobo sa rozvíjajúce aktivity.
Aby sme však ako univerzita postupovali ďalej, mal by si každý z nás viac uvedomovať značku SPU v Nitre, pretože všetok výskum sa skrýva pod hlavičkou našej univerzity. Bývala a možno stále pretrváva tendencia, že ak niekto získa projekt, chce za tým vidieť seba. Ale výskum sa nerobí pre jednotlivca, je to proces poznania, pre budúce generácie, pre šírenie nových poznatkov v priestore, a to môže zabezpečiť efektívnejšie kvalitná značka, pod ktorou by sme boli viditeľnejší aj vo svete. Podľa mojej mienky treba rozvíjať hlavne základný výskum. Podporovať aplikovaný výskum, ktorý nájde podporu, aj finančnú, na externých pracoviskách. Majoritná pozornosť by sa mala venovať spolupráci so zahraničnými univerzitami. Zapájať študentov, propagovať výsledky práce. Unikátnosť, excelentnosť, to sú vysoké ciele, no tvorba unikátnych pracovísk musí ísť zdola. Kolektívy si musia uvedomiť, aké budú mať priority v prvom roku, najbližšom čase a najbližšom časovom horizonte. Som veľmi opatrný v tomto smere, ľudia nemajú radi veľké vízie. Často sa opieram o poznatky zo zahraničia. Nemyslím si, že keď niekto vysloví takúto vec, že je "snílek". Veda by mala patriť umelcom v oblasti prírody, je to slobodné povolanie, kde by sa mala realizovať fantázia. Kde by sme dnes boli bez fantázie?
Bez fantázie by nemali byť najmä mladí. Ako ich stimulovať?
Zamýšľame sa nad tým, ako pritiahnuť najmladšiu a najtvorivejšiu generáciu, ktorá nie je zaťažená konvenciami. Prichádza čas, aby sa odštartovala činnosť internej grantovej agentúry. Budeme mať prvý pokusný rok, po čase budeme môcť hodnotiť jej efektívnosť, ale verím, že práve v oblasti kvality by sme mali urobiť výrazný krok dopredu. Netajím, máme veľké očakávania. Mladým ľuďom sa umožňuje sloboda bádania, tým, že budú mať vlastné prostriedky, naučia sa hospodáriť s nimi a predpokladáme, že projekty, ktoré budú úspešné v internej grantovej agentúre, môžu prerásť za rok-dva do väčších projektov integrovanejších, multidisciplinárnych v našich grantových agentúrach, resp. títo mladí ľudia sa budú môcť s vlastným projektom uchádzať o spoluprácu so zahraničnými partnermi. Jedným zo spôsobov sú desiatky vedeckých podujatí, ktoré sa na pôde SPU ročne organizujú. Je dobré, že sme centrom šírenia vedecko-technických poznatkov v oblasti poľnohospodárstva a príbuzných vied. Že sa sem záujemcovia o ne radi vracajú.
Apropo, zaraďuje sa naša univerzita medzi výučbové či vedecké, ak možno použiť túto klasifikáciu?
Zatiaľ nie, pretože nie sú známe ich štatúty. Deklarujeme, že v budúcnosti, ak bude vyhlásená výzva pre uchádzanie sa o výskumné univerzity, ktoré by mali byť viac financované zo štátneho rozpočtu, máme ambíciu stať sa takouto univerzitou. Našou výhodou je, že máme exkluzitivu na Slovensku a na rozdiel od technických, ekonomických a iných disciplín nemáme na univerzitnej pôde konkurenciu. Snažíme sa unikať z jednoznačnej orientácie na poľnohospodárstvo, pretože základný ani aplikovaný výskum nie je dotovaný dostatočnými finančnými prostriedkami, a preto ich musíme hľadať aj v iných sektoroch, napr. v oblasti ekonomiky, v regiónoch, cez štrukturálne fondy, ktoré nie sú orientované exkluzívne na poľnohospodárstvo. Tým sa vlastne zvyšuje diverzita. Na jednej strane možno povedať, že je to pozitívne, lebo pracoviská sú flexibilné a hľadajú finančné zdroje, snažia sa prežiť v novom politicko-ekonomickom priestore, na druhej strane financie z EÚ a podpora v rámcových programoch sa poskytujú cestou koncentrácie a posilňovania danej infraštruktúry. Nie cestou ďalšej diverzifikácie. Sú tu teda rozpory, ktoré cítime na našich pracoviskách. Slovenské podmienky nás nútia k diverzite, ale na druhej strane sa z EÚ od nás očakáva koncentrovaný výskum, zameraný na tie priority, na ktorých sa dohodne EK. Sú to také témy ako genomika, biotechnológie, výživa človeka, kvalita a bezpečnosť potravín. Sú to jednoznačne definované problémy, nie tak naširoko, ako ich chápeme my v našom výskumnom priestore.
Náš rozhovor sa krútil okolo mnohých ďalších tém. Zaujímavé boli údaje o konkrétnych projektoch, ktoré sa riešia na našich pracoviskách, o zdrojoch ich financovania. O potrebe transformácie doktorandského štúdia. O tom, aké je dôležité publikovať výsledky nášho výskumu v renomovaných časopisoch s vysokým impakt faktorom, ktoré otvárajú dvierka pre ďalšiu spoluprácu. Kopa tém na ďalšiu, verme celouniverzitnú diskusiu. Radi jej dáme priestor i v našom Poľnohospodári. A na dôvažok, "odporúčaná literatúra": Správa o výsledkoch VVČ na SPU za rok 2003, prednedávnom schválená kolégiom rektora, ktorú si budete môcť prelistovať na webovej stránke našej univerzity. Ďakujem za zaujímavý rozhovor, pán prorektor.
