(latinské príslovie)
Už sme hovorili, že náš genóm sa modifikoval od staršej doby kamennej do dnešnej podoby. Hoci sa ťažko hľadajú rukolapné dôkazy, predsa sa usudzuje, že výživa ovplyvňuje aj náš súčasný genóm. V dôsledku zlých stravovacích návykov sa niektoré gény vytrácajú, iné posilňujú. Je našou morálnou povinnosťou voči budúcim generáciám, zachovať alebo vylepšiť naše genetické zdravie.
Odporúčania apelujúce na zdravie jednotlivca a spoločnosti sa nestretajú s veľkým úspechom. Prečo je to tak, to zaujíma mnohých vedcov - nutricionistov i psychológov. Mnohí považujú vedu o výžive za mladú. Napriek tomu veda o výžive má dostatok pozoruhodných, aplikovateľných poznatkov.
Príčina tkvie v historickom, sociálnom, kultúrnom i náboženskom ponímaní jedla ako existenčnej obživy pre jedných, pre druhých znamenala dobrá výživa rozkoš a pre ostatných jednoducho zvyk. Aj slovenské stravovacie zvyklosti zodpovedajú sociálnym a kultúrnym pomerom. Nachádzajú sa v nich prvky zdravej a, naopak, veľmi nezdravej výživy. Umocnenie nezdravých tendencií viedlo v minulých desaťročiach u našej populácie k nárastu kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, ktoré nás postavili na čelo v stredoeurópskom rebríčku. Potláčanie duchovných hodnôt, stres, nemožnosť realizovať svoje schopnosti viedla k strate motivácie starostlivosti o svoje zdravie tým skôr, že bolo akoby zabezpečované "zhora". Otvorená demokratická spoločnosť, nárast možností jednotlivca na sebarealizáciu dáva šancu starať sa o seba na vyššej úrovni. Vyžaduje si to pozitívne myslenie a osobnú zodpovednosť za svoje zdravie a šťastie.
Aká je filozofia vedy o výžive a jej vedeckej aplikácie v modernej demokratickej spoločnosti?
Cieľom modernej, zdravej a biologickej výživy je zabezpečenie pozitívneho zdravia a prevencia choroby. Prvým predpokladom sú čisté, bezpečné potravinové zdroje. Druhým predpokladom je produkcia ekologických, bezpečných a zdraviu prospešných potravín. Naša univerzita poskytuje pre oba predpoklady dostatočné, ak nie vynikajúce, prostredie pre vzdelávanie. Najmä v tom prípade, keby sme dokázali lepšie využívať univerzitný priestor a keby bol akceptovaný III. stupeň vzdelávania, v záujme ďalšieho a hlbšieho rozvoja vedeckého bádania a výchovy nových vedeckých a pedagogických pracovníkov.
Prvé dva predpoklady, akokoľvek dôležité, samé o sebe nestačia. Dôležitým problémom je: dobré jedlo v kultúrnom prostredí. Dobré jedlo, ktoré by podľa našich predstáv malo byť liekom, musíme vedieť podať a predmet nášho záujmu - teda človek - by si mal vedieť vybrať z palety nami odporúčaných, overených, možno aj funkčných jedál, ktoré sú akýmsi predobrazom funkčnej potravy, takej, ktorá by mala plniť všetky biologické funkcie pre zachovanie zdravia a života.
