Päť rokov štúdia na univerzite ubehne ako voda. Možno vám, ktorí ste v nižších ročníkoch, sa to vôbec nezdá, ale z vlastnej skúsenosti viem povedať, že to tak je. Som študentkou piateho ročníka a dôvod, prečo som sa rozhodla napísať tento článok bol, že sa chcem s vami podeliť o svoje postrehy z uplynulých rokov.
Piaty ročník, keď už máte titul inžinier na dosah ruky a trápite sa písaním diplomovej práce, prináša zmiešané pocity nostalgie končiaceho sa bezstarostného študentského života, ako aj množstvo plánov do budúcnosti víriacich vo vašej hlave. V prvom rade sa budete musieť postupne popasovať s výzvami skutočného života, keď už nie ste pod ochrannými krídlami alma mater ani rodičov.
Pre mnohých mojich spolužiakov je štúdium na vysokej škole nikdy sa nekončiacou zábavou. Veď povedzme si úprimne, rozvrh hodín je oveľa voľnejší, než na aký sme boli zvyknutí na strednej škole, väčšina študentov je ďaleko od domova a plnými dúškami si užíva práve nadobudnutú samostatnosť, samozrejme za peniaze rodičov. Podaktorí si aj niečo zarobia sami, ale tých je málo. Mám mnoho spolužiakov, ktorí práve takto trávili celých päť rokov na univerzite. Niektorí si po nedávnom absolvovaní prijímacích pohovorov do zamestnania začínajú uvedomovať, že teoretické znalosti nadobudnuté počas piatich rokov na škole a vysokoškolský diplom v dnešnej dobe vo väčšine prípadov zďaleka nestačia na získanie slušného zamestnania. Konkurencia na trhu práce je veľmi vysoká a ročne ukončí vysokoškolské štúdium niekoľko desiatok tisíc absolventov. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že každá spoločnosť, ktorá sa rozhodne ponúknuť miesto mladému perspektívnemu človeku, požaduje okrem vzdelania a diplomu, ktoré sú v súčastnosti samozrejmosťou, aj niekoľko rokov praxe v študovanom odbore. Mnohí z vás si možno pomyslia: "Odkiaľ mám vziať päť rokov praxe? Veď som práve doštudoval!" To nikoho nezaujíma a vaši potencionálni zamestnávatelia k tomu pravdepodobne ešte dodajú, že na to ste mali myslieť skôr.
Na druhej strane poznám aj študentov proaktívnejších, ktorí si už dávno uvedomili, že s teóriami nadobudnutými v školských laviciach sa ďaleko nedostanú. Prijali výzvy, ktoré im ponúkol život a popri štúdiu sa zamestnali vo firmách alebo v študentských organizáciách pôsobiacich na našej alma mater. Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že prácou v jednej takej študentskej organizácii som si za posledných päť rokov osvojila zručnosti, ktoré mnoho zamestnávateľov od vás bude vyžadovať. V prvom rade som sa naučila pracovať v tíme ľudí, neskôr som sa naučila ľudí riadiť a prideľovať im úlohy, mala som možnosť pracovať na projektoch, zlepšila si prezentačné schopnosti, rozvinula jazykové znalosti. V neposlednom rade som sa naučila komunikovať s firemným sektorom a spoznala zástupcov rôznych firiem a spoločností nielen v nitrianskom regióne, ale na celom Slovensku. V súčasnosti sa práci v organizácii už nevenujem s takým zápalom, ako predtým, nie však z dôvodu vyprchávajúcej motivácie, ale kvôli novým pracovným ponukám, ktoré sa mi prednedávnom naskytli.
Som toho názoru, že každý je strojcom vlastného šťastia a života. Preto by som chcela poradiť najmä vám, študentom nižších ročníkov SPU, aby ste sa zamysleli nad tým, ako využívate svoj voľný čas. Začnite myslieť na svoju budúcnosť už teraz, pretože neskôr možno bude neskoro...
