Jednou z najdiskutovanejších otázok je dnes návrh vlády SR na zavedenie príspevkov študentov na vysokoškolské štúdium. Je to nový, doteraz neaplikovaný prvok v spoločnosti, preto vyvoláva emotívnu diskusiu a prvýkrát od roku 1989 mobilizuje aj časť vysokoškolákov.
Návrh pripravili ministerstvá školstva, financií a práce, sociálnych vecí a rodiny. Ich súčinnosť dáva predpoklad komplexného zohľadnenia všetkých aspektov tohto, rozhodne nepopulárneho, ale potrebného kroku vlády. Na prvý pohľad je to v sociálnej oblasti krok späť, je to však cena za skutočnosť, že od roku 1948 (Česko)Slovensko vynechalo významnú etapu svojho ekonomického, ale aj sociálno - spoločenského vývoja. Slovensku ešte aj dnes chýbajú ekonomické predpoklady na to, aby kvalitné vysokoškolské vzdelávanie financoval len štát bez čiastočného finančného prispenia študujúcich. Už aj "socialistická" ústava pripúšťala, že bezplatné vysokoškolské vzdelávanie sa poskytuje len v prípade "možností štátu".
Štát v súčasnosti hradí prakticky v plnom rozsahu vysokoškolské vzdelávanie. Na každého študenta prispieva v priemere ročne sumou 72 tis. Sk. Na každého študenta, bez ohľadu na jeho sociálne zázemie. Okrem toho prispieva sociálnymi štipendiami do výšky až 2 000 Sk mesačne na študentov, ktorých rodina má na hlavu nižší mesačný príjem ako 3 700 Sk. Do tejto sociálnej siete padá asi 8% vysokoškolákov, a tak sú ďalšie náklady štátu okolo 200 mil. Sk ročne. Štát teda prispieva na vysokoškolské vzdelávanie ročne takmer 10 mld. Sk, čo predstavuje viac ako 90% všetkých nákladov univerzít. (Vo vyspelých ekonomikách je príspevok štátu asi 60 - 70%). Nie sú to len náklady na prevádzku univerzít a platy učiteľov, ale aj na sociálne zabezpečenie študentov. Opäť všetkých študentov, bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Je to 40 Sk na dve hlavné jedlá denne, teda maximálne 12 200 Sk ročne a 2000 - 4500 Sk ročne na ubytovanie, a to nielen vo vlastných študentských domovoch a jedálňach, ale vo všetkých zariadeniach, s ktorými má univerzita podpísané zmluvy o poskytovaní ubytovania a stravovania študentom.
Nový návrh vlády považujem za systémový, korektný a komplexný, teda dobrý. Požaduje ročný príspevok od študenta, podľa rozhodnutia univerzity v rozmedzí od 3 600 do 21 600 Sk. Štát na "školné" ponúka nárokovateľnú, nízkoúročnú pôžičku, so zvýhodnenými desaťročnými splátkami po ukončení štúdia. Štvrtinu vybratých poplatkov univerzity vyplatia študentom vo forme ďalších štipendií, ktoré budú nad rámec sociálnych štipendií poskytovaných štátom. Pod pojmom symbolické poplatky na školné sa teda ponúka výrazné zvýšenie sociálnej pomoci. Hranica nárokovateľnosti sociálneho štipendia sa podstatne zvyšuje, zahrnie cca 30% študentov a výrazne sa zvyšuje aj vlastné sociálne štipendium. Ak bude študent dobre študovať a bude v sociálnej núdzi, môže dostať späť nielen zaplatený poplatok za štúdium, ale získať aj sociálne štipendium vo výške až 50 tis. Sk ročne. Dobrý študent si v novom systéme počas štúdia ešte aj zarobí. Priame náklady štátu budú vo výške cca 1,3 mld. Sk. Čiže štát dáva do školstva prostredníctvom študentov ďalšie finančné prostriedky, ale dáva ich adresne cez tých, ktorí to v skutočnosti potrebujú.
Čo ešte okrem čiastočnej ekonomickej spravodlivosti prinesie nový systém? Prinesie do vysokého školstva najmenej o 1,2 mld Sk viac. Vláda nedeklaruje, že je to namiesto štátom sľúbeného nárastu do 1,3 HDP. Očakávame, že vládny program sa aj v tomto smere naplní. Určite prinesie efektívnosť a racionálnosť do vysokoškolských inštitúcií. Dnes stačí, že škola existuje zo zákona, a tak je jej činnosť hradená štátom. Ak chceme, aby študent priniesol na univerzitu peniaze, budeme musieť o neho bojovať, a to zvýšenou kvalitou našej činnosti, teda dobrou výučbou, odovzdaním trvalých a najmä aktuálnych vedomostí. Neobstojí ani argument, že čiastočné spoplatnenie zapríčiní odchod študentov do zahraničia. Oni tam študujú aj dnes, keď štúdium na Slovensku nie je spoplatnené. Príčiny odchodu sú teda niekde inde, nie vo financiách. Ak by napríklad 7 tisíc študentov neodišlo do Čiech, o to menej Slovákov by študovalo. Kapacita slovenských univerzít je v súčasnosti úplne naplnená, nedokáže pokryť záujem o štúdium, a preto ju treba rozšíriť. SPU má v súčasnosti 10 300 všetkých študentov. Na poľnohospodárskych univerzitách v Čechách študuje 27 Slovákov. Je to možno aj tým, že našim študentom v rámci ECTS vytvárame možnosť študovať v zahraničí. Naše kontrahované možnosti prevyšujú záujem našich študentov študovať v zahraničí.
Návrh ministra Fronca prinesie zlepšenie aj do sociálnej starostlivosti o študentov na univerzitách. V súčasnosti univerzity dostávajú príspevok na zabezpečenie sociálnej starostlivosti o študentov bez ohľadu na kvalitu poskytovaných služieb či racionalizačných opatrení. Fatálnym riešením je automatické zvyšovanie cien ubytovania a stravovania. To preto, lebo v súčasnosti dostávame príspevok na posteľ či vydané jedlo. Ak univerzita bude chcieť "pritiahnuť" študenta, bude musieť vytvoriť aj vhodné a ekonomický znesiteľné podmienky. Na SPU poskytujeme ubytovanie už teraz v širokom cenovom spektre, od 330 Sk/mesiac do 950 Sk v jednoposteľovej najkvalitnejšej "hotelovej" izbe. Za jedno hlavné jedlo platí študent, pri príspevku od štátu vo výške 20 Sk, od 1 Sk (jednej) do 32 Sk. Na udržanie týchto cien už pripravujeme ďalšie opatrenia, aby zvyšujúce sa ceny vstupov nepadli len na ramená študentov.
Pri výbere škôl určite zavážia aj vytvorené sociálne podmienky na univerzitách a kvalita poskytovaného vzdelávania. Preto je novonavrhovaný systém ministra Fronca dobrý.
Nie je celkom korektné, aby štát, a to sme my všetci, bezvýhradne hradil len vzdelávanie určitej skupiny občanov. Aj najchudobnejší daňovníci prispievajú prostredníctvom štátu na vysokoškolské štúdium a sociálne zabezpečenie aj toho najbohatšieho študenta.
Neobstojí ani argument, že vzdelanie by mal úplne hradiť štát, lebo vzdelaní ľudia prinesú viac úžitku spoločnosti tým, že majú vyššiu ekonomickú efektívnosť. Je síce pravda, že spoločnosť k svojej prosperite veľmi potrebuje vzdelaných ľudí, ale títo sú aj úmerne odmeňovaní. Majú nepomerne lepšie uplatnenie na trhu práce a vyššie ekonomické ohodnotenie. Za spoločne vynakladané prostriedky získavajú vysokoškoláci dnes vlastnú, výraznú komparatívnu výhodu oproti tým, ktorí neštudovali, len prispievali na ich štúdium. Socialistická rovnosť - nivelizácia zárobkov medzi absolventmi vysokých a stredných škôl zmizla, malo by však zostať rovnostárstvo v príspevkoch na vysokoškolské štúdium? Určite nie! Vďaka študentom sa v roku 1989 na Slovensku skončili ekonomické deformácie socializmu. Už takmer za všetko platíme reálne, nedotovanými cenami. Prečo by malo pretrvávať, nielen dotovanie, ale plné hradenie vysokoškolského vzdelávania? Študenti by mali byť vo svojich postupoch korektní a spravodliví, nakoľko v súčasnosti, aspoň tí, ktorí iniciujú výstražné štrajky, chcú mať výhody socializmu a aj kapitalizmu. To však nie je ekonomický celkom dobre možné.
