Túto provokatívnu otázku som položila vedúcemu Katedry zeleninárstva FZKI, Ing. JÁNOVI KÓŇOVI, PhD. Zhovárali sme sa o zameraní ich počtom neveľkej, vekovo mladej katedry, o problémoch tohto špecifického odvetvia rastlinnej výroby v súčasnom období, o vzájomnej väzbe s praxou, ale dozvedela som sa aj to, ako pripraviť ozajstný šopský šalát...
Tak teda, patrí zelenina medzi vaše obľúbené pokrmy?
-Samozrejme, som absolvent univerzity v Plovdive a Bulharsko je predsa domovom zeleniny, ktorá sa tam aj hojne konzumuje. Nakoniec, kto zaviedol pestovanie teplomilných druhov zeleniny na Slovensku? Bulhari, ktorí sem prišli po prvej svetovej vojne. I na ploche, kde sa teraz rozprestiera areál našej univerzity, boli ich záhrady. Doma pripravujeme rôzne čerstvé i konzervované zeleninové šaláty, pomazánky. V posledných rokoch sa už aj tu na Slovensku inovuje, predtým bol šalátový repertoár dosť jednotvárny. Najmä mladí ľudia majú záujem a dôkazom je i to, že z iniciatívy študentov sme pred niekoľkými rokmi začali s výučbou predmetu koreninové zeleniny.
Tak sme sa od stola dostali až za katedru. Aký je rozsah a obsah výučby na vašej katedre?
Predmet záhradníctvo, určený pre študentov FAPZ, je akási skladačka zo zeleninárstva, vinohradníctva, ovocinárstva a kvetinárstva. Okrem toho učíme na našej domovskej fakulte zeleninárstvo, poľné zeleninárstvo, špeciálne zeleninárstvo, množiteľské technológie v záhradníctve, semenárstvo zelenín a najnovšie, ako som už spomínal aj predmet koreninové a aromatické rastliny. Okrem výučby sú dôležité aj naše kontakty s praxou. Spolupracujeme s Úniou zeleninárov Slovenska, pomáhame organizovať semináre, konferencie s medzinárodnou účasťou. V januári to bol celoštátny odborný seminár zeleninárov Slovenska s medzinárodnou účasťou, pripravený v spolupráci s MP SR. Okrem domácich pestovateľov prišli aj hostia z Maďarska, Česka, Srbska a Čiernej Hory.
Predpokladám, že ste prebrali aj situáciu zeleninárov pred vstupom našich krajín do EÚ.
Seminár bol zameraný predovšetkým na túto otázku, pretože aj zeleninári sú v pomerne zložitej situácii. EÚ neplánuje dotovať zeleninárstvo a ovocinárstvo, no a okrem toho, že stúpajú ceny vstupov, problémy s odbytom budú čoraz väčšie, pretože konkurencia rastie. Je to napríklad Poľsko, kde netreba v podstate zeleninu zavlažovať, sú tam optimálne podmienky pre pestovanie všetkých druhov okrem papriky, melónov a baklažánov. Z juhu je konkurencia pri pestovaní papriky a teplomilných druhov zeleniny a v budúcnosti, keď sa "prebudí" Balkánsky polostrov, sa boj o trhy ešte zväčší. Aj českí zeleninári znamenajú konkurenciu. Treba pripomenúť, že v okolitých štátoch boli poskytované veľké dotácie či už na stroje, výstavbu zariadení, skladovacích priestorov, čo na Slovensku chýbalo. Tí zeleninári, ktorí nepracujú s úplnou mechanizáciou, budú mať po vstupe do EÚ veľmi veľké problémy. Okrem konkurencie z okolitých štátov pribudnú i krajiny EÚ so zeleninárskou tradíciou.
Aké východiská z tejto situácie vidíte vy, z pôdy odborného pracoviska?
Jediným riešením je to, že sa každý pestovateľ bude musieť snažiť o minimalizáciu drahej ľudskej práce pri dorábaní zeleniny, o mechanizáciu výroby, pretože konkurencieschopný bude iba vtedy, keď bude vyrábať čo najlacnejšie. Zeleninu na Slovensku produkuje najmä juh, juhozápad, niečo sa pestuje aj na juhu stredného Slovenska, kde je niekoľko veľmi dobrých pestovateľov. Keď sa prejdete po strednom a východnom Slovensku, nenájdete takmer žiadnych, aj keď vieme, že v povodí Váhu sa v minulosti pestovalo veľmi veľa zeleniny, na vysokej úrovni hlavne hlúbová zelenina, kapusta. Sú tam pritom vynikajúce podmienky pre hlúbovú aj listovú zeleninu, ktorá sa k nám dováža za drahé peniaze.
Vychovávate budúcich pestovateľov, manažérov, môžete ich teda týmto smerom navigovať, nie?
Vypisujeme množstvo diplomových prác, snažíme sa propagovať pestovanie zeleniny v severných a stredných oblastiach Slovenska. Pestujeme tam dokonca i plodovú zeleninu. Niektoré perličky: v Podbrezovej papriku s vynikajúcimi výsledkami, rieši sa diplomová práca z pestovania rajčiakov v oblasti Svitu s veľmi dobrými výsledkami, pestovali sme brokolicu na severe Slovenska, napr. v obci Telgárt, 850 m nad morom s vynikajúcimi výsledkami a tak ďalej. Okrem hlúbových zelenín sa snažíme propagovať pestovanie ľadového šalátu, o ktorý je v posledných rokoch mimoriadne veľký záujem, nielen na Slovensku, ale hlavne v západných krajinách. U nás ho mnohí ešte nepoznajú a v podstate všetok ľadový šalát, ktorý sa u nás predáva, sa dováža. Pritom na severe Slovenska sú optimálne podmienky pre jeho pestovanie v letnom období. Dnes pri globálnom otepľovaní konštatujeme, že pestovanie zeleniny sa môže posunúť do vyšších polôh.
Aký je rozsah zahraničnej spolupráce, aký osoh prináša?
Máme kontakty s univerzitami v ČR, kontaktujeme sa hlavne s našou sesterskou fakultou v Lednici na Morave, ale aj s kolegami z univerzity v Budapešti alebo v Novom Sade. Je to spolupráca aj v oblasti výučby, ale najmä vo výmene vedeckovýskumných informácií. Doteraz sme sa na našej katedre venovali výskumu cudzorodých látok a ťažkých kovov v zelenine, so zaujímavými výsledkami. Momentálne je náš nový výskumný projekt zameraný na možné dôsledky klimatickej zmeny na pestovateľské podmienky vybraných zeleninových druhov nielen z hľadiska agroklimatického, ale aj podmienok európskeho trhu so zeleninou. Ako možné adaptačné opatrenie k zmierneniu dôsledkov klimatickej zmeny sa bude testovať použitie niekoľkých druhov fólií a aplikácie závlahovej dávky. Výsledkom budú závery spracované vo forme máp použiteľných pre rajonizáciu týchto druhov, ako aj odporúčania pre pestovateľov v podmienkach zmenenej klímy.
Dnešný konzument je náročný na kvalitu tovaru, ktorý kupuje. Znehodnotená, zablatená zelenina nemá šancu. Uvedomujú si to aj naši pestovatelia?
Ak chcú obstáť v konkurencii, musia. Mnohí boli v zahraničí, videli, ako sa to robí inde. Navštevujú burzy zeleniny, učia sa, ako treba zeleninu upraviť, zabaliť. Tendencia je taká, že konzumenti prestávajú zeleninu skladovať a kupujú len podľa potreby. Prichádzajú na to, že je to rentabilnejšie.
Ostávajú vaši absolventi s vami v kontakte aj po odchode zo školy?
Vzájomné prepojenie s praxou existuje, a to nielen osobne, ale aj prostredníctvom spomínanej Únie zeleninárov Slovenska, kde okrem mňa pôsobia aj kolegovia z katedry, doc. Ing. A. Uher, PhD., a Ing. A. Andrejiová, PhD. Podieľame sa na organizácii Dní poľa zeleninárov, niekoľkokrát do roka v rôznych regiónoch Slovenska. Tam sa pravidelne s našimi absolventmi stretávame, ale treba povedať, že chodievajú za nami aj na katedru.
Ďakujem za rozhovor.
KATARÍNA POTOKOVÁ
Šopský šalát
Je typickým pokrmom z Bulharska. Ako sa pripravuje? Rajčiny, uhorky, cibuľu pokrájame, papriku opečieme na žeravej suchej platni tak, že ju obraciame, aby "spuchla". Šupku stiahneme, jaderník vyberieme, na drobno pokrájame a pridáme k ostatnej zelenine. Osolíme a pridáme olej. Nie ocot! Posypeme nastrúhaným syrom Feta. Ak si chcete pochutnať na ďalších zeleninových špecialitách, nielen z bulharskej kuchyne, na katedre vám radi poradia.
Čo je ľadový šalát?
Od klasického hlávkového sa líši tým, že vytvára oveľa väčšie hlávky, až do hmotnosti 900 až 1000 g a niektorí diplomanti dopestovali aj 1600 gramové exempláre. V letnom období nevybieha do kvetu ako náš obyčajný šalát. Optimálen podmienky pre jeho pestovanie sú v severných oblastiach Slovenska. Prečo má prívlastok ľadový? Keď ho v minulosti v USA prepravovali na väčšie vzdialenosti, zasýpali ho ľadom, aby nedochádzalo k jeho poškodeniu a znehodnoteniu.
