Pokrm zbyteční zdraví škodí.
(Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravov stodola, 1755)
Elementárnym predpokladom zdravej výživy je potravinová bezpečnosť a kvalita. Táto téma zaujíma celý svet, najmä rozvojové krajiny, kde sa oceňuje v prvom rade dostatočnosť. Aj v našich podmienkach sa venuje problému bezpečnosti a kvality potravín významná pozornosť. V širšom slova zmysle sa realizuje niekoľko veľkých, aj zahraničných projektov a investujú sa do nich nemalé financie. Kvalita a bezpečnosť potravín v našich podmienkach je síce základný, bezpodmienečne potrebný, ale nie jediný postulát.
Súčasná veda o výžive disponuje ohromným množstvom poznatkov o kvalite a množstvách živín, o ich odporúčaných výživových dávkach i o ich účinku na molekulovej úrovni a interakciách. Od prejavov jednoduchej karencie (čo môže byť problémom v treťom svete) prechádzajú naše poznatky k novým paradigmám o význame výživy. Patrí sem poznanie riadiacich pochodov, interbunkovej komunikácie, imunitných mechanizmov, o význame neživín (vláknina), ale najobsažnejšie je poznanie o oxidačných a antioxidačných mechanizmoch a ich ovplyvňovaní výživou.
Výživové princípy sú iné pre jednotlivca a iné pre celú populáciu alebo menší populačný či inak charakterizovaný celok alebo skupinu (športovci, ťažko pracujúci, staršia generácia a pod.). Prioritou aplikácie zdravej výživy je však prevencia akejkoľvek choroby alebo parciálnej poruchy zdravia, tak u jednotlivca, ako i celej spoločnosti. Kým u jednotlivca sa pokúšame o "diétu na mieru", u spoločnosti sa orientujeme na všeobecnejšie odporúčania.
Človek je geneticky adaptovaný na kombinovanú výživu, jeho genóm sa takto utváral v dôsledku historického vývoja od staršej doby kamennej. To určuje aj biologický smer zdravej výživy, diskusie sa môžu viesť o proporcionalite napr. rastlinných a živočíšnych bielkovín, tukov a pod. Tento vývoj a táto adaptácia nepozná "moderné" trendy výživy napr. podľa krvných skupín a pod. Vegetariánska strava v dnešnom ponímaní hrala významnú rolu v istých, najmä počiatočných etapách vývoja. Čo teda, akú biologicky hodnotnú výživu ponúknuť nášmu súčasníkovi? Pravdu mal Hugolín Gavlovič už veľmi dávno, keď poučoval o škodlivosti nadbytočného pokrmu. Naozaj, v našom prípade, vychádzajúc z našich stravovacích zvyklostí, by sme mali dodržiavať zásadu striedmosti, bez energetickej nadmernosti. Vyváženosť a pestrosť zaručuje dostatok živín, ich vzájomné zastupovanie, ich esencialitu. Poznatky o tukoch dovoľujú ich racionálnu preferenciu alebo potláčanie, ale s istotou existujú už dostatočné možnosti výberu. Ovocie a zelenina - päť dávok denne, ako odporúča americká spoločnosť proti rakovine, sa javí ako záležitosť psychologickej akceptácie (nie tak finančnej).
Zásady biologického efektu výživy sú v podstate rovnaké v prevencii ochorení srdca i nádorových chorôb.
(Nabudúce: Najlepším liekom je dobre podané jedlo.)
