Novoročné stisky rúk boli v posledných dňoch a týždňoch doprevádzané želaním dobrého zdravia. Vyslovujeme ho takmer všetci, preferujeme ho pred ostatnými hodnotami, ale najhlbšie ho prežívajú tí, ktorí ho akosi začínajú strácať.
Ľahko sa však vyslovujú želania, ťažšie sa napĺňajú. O kategóriu zdravia sa sporia biológovia, lekári, politici, profesionáli i neprofesionáli, jednotlivci i spoločnosť. Kým v nedávnej minulosti sme starostlivosťou o svoje zdravie "poverili" štát a za prípadné choroby sme vinili naše zdravotníctvo, dnes, podobne ako v iných oblastiach života, si za svoje zdravie zodpovedáme sami. K naplneniu našich novoročných želaní preto potrebujeme hlboké uvedomenie si našej zodpovednosti, odvahy a vytrvalosti. Výsledkom nášho snaženia by potom mohlo byť tzv. pozitívne zdravie, ktoré je definované ako duševná a telesná pohoda a dobrá pracovná výkonnosť v oboch smeroch, a teda nielen neprítomnosť choroby.
Naše zdravie je determinované geneticky, prostredím, v ktorom žijeme, ale hlavne naším životným štýlom, ktorého kľúčovou zložkou je aj výživa. Fenomén výživy v poslednom čase skloňujú vo všetkých pádoch laici i odborníci, dokonca i podvodníci, ktorí spoločne vyvolávajú publikačnú infláciu na túto tému. Napokon, nevhodná reklama veľmi často zneváži aj racionálne myšlienky naslovovzatých odborníkov. Na druhej strane utešene rastie počet univerzitných inštitúcií, ktoré sa vo svojej pedagogickej činnosti venujú humánnej výžive. V tejto súvislosti sa priam natíska otázka, prečo humánna výživa nie je doteraz vedným odborom, čo je aj predpoklad pre vytváranie vedeckého zázemia v tejto oblasti - ako protiváhy zaručených odporúčaní o zdravej výžive a jej alternatívnych foriem.
