(Dokončenie z minulého čísla)
Helsinki, švédsky Helsingfors
Hovorí sa, že Helsinki patria medzi najkrajšie mestá na svete. Ak sa teda vyberiete do Fínska, ich návštevu by ste určite nemali vynechať. Sú hlavným a zároveň najväčším mestom krajiny. Majú vyše pol milióna obyvateľov. Niektoré zdroje však uvádzajú až viac ako milión. Súvisí to s blízkosťou dvoch miest Espoo (Esbo)a Vantaa (Vanda), ktoré sa vďaka rýchlemu rastu stali súčasťou Helsínk.
Helsinčania bývajú väčšinou v rodinných domoch situovaných okolo centra. Obytné zóny sa pritom vôbec nepodobajú našim uliciam so zástavbou. Pôsobia skôr ako les, v ktorom sú roztrúsené domy. Značná časť mesta je vybudovaná na množstve ostrovov oddelených úzkymi kanálmi.
Ak prichádzate do Helsínk loďou zo zálivu Töölönlahti, nemôžete prehliadnuť starú pevnosť Suomenlinna vybudovanú na jednom z ostrovov, ktorá bola v čase ohrozenia mesta "strážnym anjelom". V súčasnosti sa ocitla na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V sedemdesiatych rokoch sa plány Alvara Aalta stali skutočnosťou. Viaceré moderné časti mesta boli vybudované podľa návrhov tohto slávneho fínskeho architekta. Azda najznámejšou stavbou je kongresová a koncertná hala, ktorá uchváti návštevníka nielen svojou mohutnosťou, ale aj bielym talianskym mramorom, vďaka ktorému stavbu vidno zo zálivu už zďaleka. V roku 1975 bola budova dejiskom diania dôležitého summitu krajín vtedajších dvoch mocenských blokov a práve tu sa začala rodiť nová budúcnosť Európy.
Keď sa povie Hartwall Arena, každý fanúšik ľadového hokeja vie, že práve tu si Slovensko minulý rok na MS zabezpečilo bronzovú medailu víťazstvom nad Českou republikou. Väčšina Fínov pozná Slovensko práve prostredníctvom hokeja.
Cvengot električiek, trúbenie áut, svetielkujúce neóny obchodov či najrôznejšie vône vychádzajúce z množstva kaviarničiek, to všetko vytvára atmosféru večernej Mannerheiminti, hlavnej tepny mesta. Krátka prechádzka ulicou a o chvíľku ste pri majestátnej budove parlamentu. Za ňou sa nachádza jeden z mnohých mestských parkov Hesperian puisto. Tu Fíni trávia väčšinu svojho voľného času. Nie je ničím výnimočným stretnúť šesťdesiatnika v šortkách a tričku, klusajúceho krížom cez park či na kolieskových korčuliach s dvoma palicami podobnými lyžiarskym. Romantické večery, ktoré v lete trvajú až do rána (fínske biele noci) sú dobrým dôvodom, aby Helsinčania, ale aj obyvatelia ďalších fínskych miest nezostávali doma pred televízorom, ale išli do kaviarne na pivo, či si len niekde posedieť s priateľmi a porozprávať sa.
Tampere (Tammerfors)
Centrum mesta pripomína skôr návštevu priemyselného múzea. V starých tehlových fabrikách, pripomínajúcich dávnu históriu mesta, by sme však dnes zbytočne hľadali robotníkov. Väčšina stavieb bola postupne prispôsobená novým pomerom, a tak tu nájdeme množstvo kaviarničiek, škôl či obchodných domov. Priemysel sa presťahoval do okrajových štvrtí mesta. Jazero Saviselkä, obklopujúce Tampere, patrí k najkrajším v krajine. Počas polárneho dňa tu možno zažiť neopakovateľné divadlo svetla, slnka a oblakov. Na opačnej strane jazera sa pritom nachádza priemyselné mestečko Nokia, ktorého názov nesie najväčší výrobca mobilných telefónov na svete. Svetoznáma firma tu pôsobí od roku 1871, vtedy však začínala ako papierenská spoločnosť. Neskôr sa k výrobe celulózy a papiera pridala výroba gumy a koncern sa postupne rozrastal a menil...
Turku
Niekdajšie slávne kráľovské mesto bolo hlavným mestom Fínska počas tri storočia trvajúcej nadvlády Švédov. Toto obdobie zanechalo stopy na vzhľade mesta dodnes. Uličky s pôvodnou kamennou dlažbou, dvestoročné plachetnice kotviace v prístave, to všetko vytvára atmosféru pripomínajúcu slávnu minulosť. Mnohé lode trvalo kotviace v ústí rieky sa na konci dňa menia na vysvietené kaviarničky a ožívajú. Švédsky hovoriaci obyvatelia krajiny dodnes považujú Turku, alebo ako oni hovoria Abo, za svoje hlavné centrum. Mesto sa stalo sídlom švédskej univerzity (Abo Universitet), ktorá patrí medzi partnerské univerzity našej alma mater.
* * *
Na záver by som rád poďakoval pracovníčkam Kancelárie zahraničných vzťahov a medzinárodných projektov SPU, ktoré mi cestu sprostredkovali a Markovi Heiskanenovi z Univerzity v Joensuu za dobrú organizáciu celého pobytu.
DANIEL LAFFERS
