Začiatkom septembra 2003 pribudla na náš miestny výbor AIESECu Nitra nová tvár. IRINA FILATOVA pochádza z ruského mesta Saratov, má 23 rokov a tak ako tisíce mladých ľudí na svete, aj ona sa rozhodla po ukončení štúdia na univerzite v rodnom meste prijať výzvu a prísť na Slovensko.
Irina, prečo si si vybrala práve Slovensko?
Všetko to za mňa vyriešila náhoda. Pôvodne som chcela pracovať v niektorej z arabských krajín. Mala som ponuky z Egypta a Turecka, ale kedže v tom čase vrcholila vojna v Iraku, bála som sa, aký budú mať ľudia v arabských krajinách postoj k učiteľke anglického jazyka, a tak som tieto ponuky odmietla. Tretia ponuka bola zo Slovenska. Otec ma odhováral a tvrdil, že je to "veľká dedina". Chcela som mu dokázať, že to tak určite nie je, a navyše, tunajšia ponuka sa mi páčila. V apríli minulého roka som sa teda definitívne rozhodla, že Slovensko bude moja najbližšia destinácia.
Čo si vedela o Slovensku?
Nie veľa, len toľko, že ste pred tromi rokmi nad nami zvíťazili na majstrovstvách sveta v hokeji.
Čo ťa u nás najviac prekvapilo?
Keď som tu na uliciach videla toľko starých ruských áut (napríklad staré Lady - Kopejky), ktoré som dokonca ani v Rusku už dlhší čas nevidela! Milým prekvapením boli všetky tie krásne hrady a zámky, čo tu máte. Nikdy predtým som hrad nevidela a človek sa tam cíti ako v rozprávke. Šokovalo ma, keď som si všimla, že tunajší študenti sú v škole prakticky len dva dni a potom idú hromadne domov. Kedy sa vlastne učia? A priznám sa, trošku ma prekvapila úroveň spŕch na internáte, kde momentálne bývam.
Aké je pre teba Slovensko teraz, po piatich mesiacoch pobytu?
Slovensko mi veľmi prirástlo k srdcu. Necítim sa tu ako cudzinka. Stredná Európa sa mi zdá pekne prepojená s východnou a západnou. Tunajší ľudia sú veselší a otvorenejší ako naši. Veľmi sa mi páči aj slovenská populárna hudba - najmä skupina Horkýže Slíže. Ich cédečko bude jednou z vecí, ktoré si určite poveziem domov.
Čo sa ti tu páči najviac a čo najmenej?
Slovenské mestá sú čistejšie a upravenejšie ako ruské. Páči sa mi, že mnoho mladých ľudí tu pestuje rôzne športy - lyžujú, korčuľujú, veľa mojich študentov hráva hokej. Ľudia tu dbajú o kultúru a históriu. Na druhej strane, keď cestujem v autobuse alebo vo vlaku, nikdy neviem či vystúpim na správnom mieste. Na zastávkach aj na staniciach často chýbajú nápisy miest. V takomto prípade sa musím spoľahnúť na vlastnú intuíciu.
Čo je náplňou tvojej práce?
Keďže som si zvolila druh rozvojovej stáže, pracujem ako lektorka anglického jazyka v jazykovej škole. Učím hodiny konverzácie, ako aj britské reálie. Moji študenti majú okolo 19-20 rokov, dá sa s nimi voľne diskutovať na akúkoľvek tému, nehanbia sa, vedia vyjadriť svoj názor, aj si ho obhájiť. Na druhej strane, keďže sme približne v rovnakom veku, mnohí ma považujú viac za priateľku než učiteľku, čo z pedagogického hľadiska nie je optimálne. Ale mám ich rada a dostala som od nich veľa pekných vianočných a novoročných pozdravov.
Ako dlho plánuješ pobudnúť na Slovensku?
Naisto tu zostanem do júna, kým sa neskončí semester v jazykovej škole. Veľmi rada by som tu však zostala dlhšie - aspoň ďalšie dva roky.
Chýba ti domov?
Najviac rodina. Mám dve sestry, ktoré mám veľmi rada. Chýbajú mi moji ruskí priatelia, s ktorými sa môžem porozprávať o všetkom. Aj ruský slang, pretože ani v angličtine ani v slovenčine neviem tak presne vyjadriť svoje pocity a názory ako v ruštine. No a samozrejme mi chýba aj mamina kuchyňa a ruské jedlo!
A čo Slováci?
Všimla som si, že dievčatá, ale aj chlapci sú tu veľmi pekní. Možno to bude spôsobené miešaním rôznych národov na tomto území v minulosti. Myslím si, že mentalitou sú Slováci veľmi podobní Rusom. Ľudia sú tu veľmi slušní, ešte som sa nestretla s neslušnosťou v obchodoch. Ste veľmi otvorený národ, radi spoznávate cudzincov, ste pohostinní a príjemní. Všimla som si, že na Slovensku je viac veriacich ľudí než v Rusku, máte viac tradícií, iné zvyky a sviatky.
Aký je študentský život v Rusku?
Študenti u nás väčšinou bývajú s rodinou. V každom väčšom meste je univerzita. Napríklad v Saratove je spolu desať univerzít a inštitútov, a tak majú študenti veľký výber. Väčšinou zostávajú v svojom rodnom meste, ale sú aj takí, ktorí prichádzajú z vidieka, no a bývajú na internátoch. Tie však nie sú také populárne ako na Slovensku. Študenti v Rusku nie sú takí samostatní ako tu. Za štúdium sa platí v prepočte okolo 38 000 Sk a viac za jeden semester. Deň študentov si pripomíname 25. januára, vtedy bola otvorená prvá moskovská univerzita. Pre nás je to veľký sviatok, učitelia aj študenti sa zabávajú a všade sú študentské zľavy. Ruskí študenti nemajú toľko možností dostať sa do zahraničia. Programy ako W&T v Rusku neexistujú. O AIESECu som sa tiež dozvedela len náhodou, málo študentov v našej krajine túto organizáciu pozná.
Mala si už možnosť cestovať po Slovensku a spoznávať ho?
Áno, precestovala som už skoro celé Slovensko. Najviac sa mi páči Poprad, Vysoké Tatry, Nitra, bratislavské staré mesto, Bojnický hrad, ale aj Námestie Európy v Komárne je krásne! Po okolitých krajinách som ešte nemala možnosť cestovať. Je to veľká škoda, že nemôžem vycestovať do susedných krajín bez víza.
Tvoj najkrajší zážitok na Slovensku?
Veľmi ma teší, že moja slovenčina sa zo dňa na deň zlepšuje, aj keď sa mi ešte občas podarí v potravinách pýtať Piešťany miesto piškót a v reštaurácii cestovanie namiesto cestovín. A nikdy by som si tu nebola kúpila čerstvý chlieb, keby mi niekto nebol povedal, čo to znamená. Po rusky totiž čerstvý znamená starý, tvrdý.
Ďakujem Ti za rozhovor, Irina.
ADRIANA ROHAĽOVÁ, 5. FEM
