Zraz: 29. decembra na pútnickom mieste Skalka nad Váhom - Malá Skalka. Tak nám bolo vysvetlené. Väčšina z 59 účastníkov ani netušila, kde vlastne ide. Keď sme si kupovali lístky, šofér autobusu na nás len pozrel a poprosil 9 korún.
Viezli sme sa asi 6 km z Trenčína smerom na Súče. Zrazu autobus zastavil v lese na kopci a my sme mali vystúpiť. Vonku pršalo a to na nálade veľmi nepridalo. Zbadali sme domček, široko-ďaleko jediný a na ňom zarosené okná. Hneď bolo jasné, že tam niekto je a čaká na nás... áno, Paľko a Silvia, naši organizátori! Hneď sme sa zvítali a len čo sme zhodili vaky z chrbtov, pustili sme sa do práce. Dom bolo treba zútulniť, vykúriť a upratať. A už to začalo, nekonečné debaty na rôzne témy. Tešili sme sa, že snáď práve teraz si nájdeme viac času pre seba, zabudneme na denné problémy a skúsime sa byť lepšími, obetavejšími a schopnými vzájomne si pomáhať. Možno by ste neverili, ale niekedy stačí úprimný úsmev a vetička "mám ťa rád" a niekomu tým môžete dať ten najkrajší dar.
Náš pobyt trval šesť dní a bolo nám dobre. Pozreli sme si Trenčiansky hrad, vypočuli jeho históriu, prešli sa námestím Trenčína. Ďalšie dni sme putovali po stopách svätého Andreja, Svorada a Benedikta a neuniklo nám ani pobrežie Váhu a malá časť Bielych Karpát. A poviem vám, guľovačka stála za to, niektorí na ňu budú určite dlho spomínať. Na "multikulti" stretnutí ani tento rok nechýbali naši priatelia, študenti z Freibergu a pridali sa k nim aj študenti z Varšavy. A aby sme nezabudli na svoje predsavzatia stať sa lepšími, vzali sme so sebou aj jedného z našich univerzitných kaplánov, otca Gašpara. Opäť sme sa presvedčili, že "pánbožko" vedel čo robí, keď nám ho dal a sme mu za to vďační. Na tretí januárový deň náš pobyt skončil a my sme sa vrátili domov. Niektorí plní sily a elánu, iní zmorení, unavení či dokonca s nádchou sme sa pustili do skrípt. Už teraz sa však tešíme na budúce stretnutie!
